piatok 26. septembra 2014

Na vine sú hviezdy

Najveselší smutný príbeh vám jednoducho učaruje... Na vine sú hviezdy vás presvedčia o tom, že na lásku nie je nikdy neskoro a že ľúbiť je niekedy najväčšia radosť, inokedy bolesť... 

Autor: John Green                                                                       
Počet strán: 235 
Žáner: romantika, motivačný príbeh 
Vydavateľstvo: YOLI 
Rok: 2014 

Anotácia: 
Zamysleli ste sa niekedy nad tým o čom je váš život? Niekto má sen, ktorý chce, aby sa splnil. Iný chce mať šťastnú rodinu. Ďalší chce byť úspešný advokát a viesť luxusný život. K tomu všetkému máme denno-denné problémy ako učiť sa, pripraviť sa na písomku, prednes alebo stihnúť tréning či autobus. Malé problémy sa hocikde vyskytnú, no rýchlo sa aj vyriešia. Dnešný život je plný stresu, výčitiek ale aj prítomnosti ľudí a stresu. 
Hazel Grace Lancasterová k tým ľuďom nepatrila. Ani do jednej skupinky by sa nezaradila. V trinástich rokoch jej diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy, neskôr sa jej rozšírili metastázy v pľúcach. No vďaka zázračnému lieku Phalanxiphoru je relatívne v poriadku a rakovina sa krotí. Takou malou nevýhodou je to, že musí byť stále pripojená na kanylu (hadičky) s kyslíkom, vďaka ktorej môže bezproblémovo dýchať. 
Jej jedinou láskou okrem živých duší je kniha "Kráľovská trýzeň", ktorú napísal Peter Van Houten- je Američan, no spolovice aj Holanďan a presťahoval sa do Amsterdamu, kde žije. Hazel prečítala túto knihu asi sto krát. Paradoxom je, že kniha je o rakovine. No najväčšou záhadou je to, že kniha sa končí uprostred vety. A teda Hazel, správnu čitateľku, už roky mátajú otázky ako sa budú vyvíjať životy ostatných postáv. Petrovi Van Houtenovi veľa krát písala, no ani na jeden jej neodpovedal. Prečo? To nik nevie... 
Jedným zhrnutím- Hazel číta stále tú istú knihu dokola, nechodí vonku, stále je doma a voľný čas zabíja okrem čítania aj pozeraním televízie. Jej matka usúdi, že má depresie. Na internete sa píše, že depresie sú vedľajším príznakom rakoviny. Omyl. Depresie sú vedľajším príznakom umierania. Rodičia spolu s lekárkou Máriou preto Hazel prinútia, aby začala chodiť na stretnutia podpornej skupiny. Aby sa aspoň s niekým skamarátila. Zo začiatku to nie je nič- moc, no potom... sa Hazel zrazí s krásnym chlapcom, ktorý má krivý úsmev a hlboké oči. V podpornej skupine sa dozvie, že nemá nohu, no nad rakovinou zatiaľ vyhráva. Už niečo cez rok nemá riziko dostať rakovinu. Volá sa Augustus Waters, no jeho prezývka znie Gus. Gus je aj trochu drzý, no to bude určite tým, že je len úprimný a na svet sa pozerá tak, ako keby mal zajtra umrieť. Má neobyčajný zmysel pre humor a na určité veci svojský názor. Obidvaja sa do seba hneď zahľadia, no Hazel si jednu vec uvedomuje... ona je ako granát. No to im nebráni, aby mohli zostať kamaráti. Práve vďaka "Kráľovskej trýzni" sa ich priateľské puto ešte spevní a obidvaja túžia poznať odpovede na otázky ohľadom tejto knihy. 
Gus je natoľko úžasný, že napíše sekeretárke Petra Van Houtena, či by im nebol ochotný odpovedať na otázky- povedzme si na rovinu, že minimálne Hazel je obmedzená časom. A ako správny umelec Peter odpíše Gusovi, že na otázky im nemôže zodpovedať cez internet, lebo teoreticky je to pokračovanie"Kráľovskej trýzne" a odpovede na tieto otázky by mohli akokoľvek šíriť a zdieľať na internete. Jediný spôsob, ako by im odpovedal by bolo, keby ho prišli osobne navštíviť do Amsterdamu. Podarilo by sa im to? K tomu všetkému je ich kamarát Isaac psychický zlomený, pretože oslepne a jeho priateľka mu dá košom... Láska dvoch ľudí môže byť večná, no nesmieme zabúdať na to, že rakovina klopká na dvere a život nie je stvorený na plnenie si želaní... 

"... a ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. 
Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne."

                                                                    Moje dojmy: 
Táto kniha u nás vyšla asi pred dvoma rokmi. Priznám sa, že som ju hneď odsúdila. Možno aj preto, lebo ma vystrašila rakovina- zákerná choroba nad ktorou sa jednoducho nedá vyhrať. Došlo mi, že táto kniha nebude asi veselá a určite bude obsahovať dosť smútku. Veď prečo čítať pochmúrne a smutné knihy, keď už sám život je dosť ťažký a plný prekážok? Potrebujem sa ešte zamýšľať nad smutnou fikciou? Presne tieto vety mi pred dvoma rokmi neustále lietali v hlave a ja som im verila. 
No keď prišlo druhé vydanie knihy aj s inou obálkou, úspešné filmové spracovanie a veľa pozitívnych ohlasov a odporúčaní typu: Nebojte sa tejto knihy!, tak som si pomyslela, že nejaká pravda asi na tom bude. Preto som si knihu nakoniec kúpila s filmovou obálkou (tá sa mi jednoducho páčila viac). 
Johna Greena by som určite zaradila medzi spisovateľov s veľkým S.Určite by som si chcela prečítať aj jeho ďalšie diela. Kniha je veľmi citlivo napísaná. V knihe nie je žiadna omáčka a nudné popisy. V knihe nenájdete jeden odstavec, pri ktorom by ste zaspávali alebo by vás to nudilo. Určite nie. 
Táto kniha oboznámila milióny ľudí po celom svete s rakovinou. Nikto o nej nechce počuť a niektorí ani poriadne nevdia, čo to je. Vďaka tejto knihe to zistili a oboznámili sa s osudom mladej Hazel, ktorý sa môže hocikde naozaj vyskytnúť. 
Hazel, rozprávačka príbehu, bola naozaj úprimná, neľutovala sa a všetko hovorila na rovinu. Nebol dôvod si klamať. Svojím spôsobom žila samotársky život, no nemala žiadne komplexy. Iba si uvedomovala, že ľudia by sa s ňou nebavili, lebo už na prvý pohľad vyzerá ako onkologický pacient. 
Čo sa týka Gusa, prajem si, aby som niekedy takého chalana stretla. Och panebože! On mi úplne, ale naozaj úplne prirástol k srdcu. Bol krásny, ale asi najviac ma oslovili tie jeho poznámky, metafory o fajčení a jeho úprimnosť. Myslím si, že by na svete mohlo byť viac takýchto Gusov a robili by svet krajším aspoň pre svoje rodiny... 
Musím povedať, že ku koncu som plakala (je to snáď jasné, no nie?). Bohužiaľ vďaka mojej kamarátke, ktorá absolútne nebrala do úvahy, že som knihu nečítala a film nevidela, povedala ako to skončí. Bola som mierne nahnevaná, lebo mi odoprela zážitok, ktorý som mohla zažiť iba raz, no nevadí. Plakala som aj tak. Kniha je krásna, citlivá a určite sa jej netreba báť. Po jej prečítaní som už nebola toho názoru, že tieto smutné príbehy si netrebe pozerať  a čítať, ale že takýmto príbehom sa netreba vyhýbať, lebo život je krutý. Niekto takýto život naozaj má a nemali by sme to ignorovať. Preto si myslím, že kniha je určená každému. Knižka je moja srdcovka a nerada priznávam, že si ma asi získala viac ako Divergencia (môže za to Experiment!!), no tieto dve knihy majú úplne iný žáner, tak ani neviem, či ich môžem zrovnávať. Je jasné, že kniha si zaslúži minimálne päť hviezd. 
Ja som pri knihe zistila toto: 
- niektoré nekonečná sú väčšie ako ostatné
- na lásku nie je nikdy neskoro 
- bolesť treba precítiť 
- život nie je na plnenie si želaní
- a na záver: Chcela by som niekedy navštíviť Holandsko. Amsterdam si ma v tejto knihe získal! 



Film: 
Po prečítaní knihy vám odporúčam pozrieť si film. Určite nie naopak! Mne osobne sa viac páčila knižka, no dalo sa to očakávať. Film mal úžasných hercov- Gusa a Hazel (hlavne Gusa) si myslím, že nemohol nikto lepšie stvárniť. Film a aj herci, by si zaslúžili niekoľko ocenení. Vedeli sa úplne vcítiť do postáv a zahrať ich. Pri filme som sa aj nasmiala, ale aj veľmi plakala (v porovnaní s knihou).
Dejová línia sa drží knihy, takmer nič tam nie je pozmenené, iba nejaké nepodstatné detaily tam sú vynechané. Film jednoznačne odporúčam a zaslúži si vysoké hodnotenie. Film je naozaj krásny a obsahuje okrem úžasných dojímavých scén, aj pekný hudobný bazal, takže palec hore. 
Shailene Woodley, ktorá hrala Hazel, si zahrala takisto podľa knižnej predlohy aj Tris z Divergencie. Mne osobne sa páčil viac film Na vine sú hviezdy. V tomto filme to bolo úprimnejšie a mal úplne inú atmosféru- smutno-krásnu. A nezabudnime ani na Ansela Elgorta, ktorý si zahral Gusa a v Divergencii si zahral brata Tris. To bol len taký príklad na porovnanie filmov... 



8 komentárov:

  1. Odpovede
    1. Nápodobne! John Green je jednoducho úžasný! Teším sa na ďalšie knihy od neho! :)

      Odstrániť
  2. Knihu jsem taktéž zrecenzovala a můj názor je přesně opačný - kniha je naprosto hrozná a vše, co dělá např. August mě irituje - cigareta jako metafora, chování, které se absolutně nehodí k jeho věku, samé filozofování - no, doufám, že takovýho kluka nikdy nepotkám
    www.fantasy-maniak.blog.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Každý čitateľ má iný vkus a nie každá kniha mu sadne :) Mne táto ulahodila, no je jasné, že niekomu nie, pretože sa zaoberá vážnou témou. Ja som rada, že som si túto knihu prečítala a od Greena si určite ešte niečo chcem prečítať ;)

      Odstrániť
  3. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Doma mám knihu s filmovou obálkou... Je to moja srdcovka, prečítala som ju asi 100-krát. Videla som aj film a musím povedať, že tento film je skrátka perfektný. Keď mám smutné chvíľky, mám chuť si sadnúť k TV s kakaom, zakryť sa dekou a pozerať donekonečna...:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Doma mám knihu s filmovou obálkou... Je to moja srdcovka, prečítala som ju asi 100-krát. Videla som aj film a musím povedať, že tento film je skrátka perfektný. Keď mám smutné chvíľky, mám chuť si sadnúť k TV s kakaom, zakryť sa dekou a pozerať donekonečna...:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Doma mám knihu s filmovou obálkou... Je to moja srdcovka, prečítala som ju asi 100-krát. Videla som aj film a musím povedať, že tento film je skrátka perfektný. Keď mám smutné chvíľky, mám chuť si sadnúť k TV s kakaom, zakryť sa dekou a pozerať donekonečna...:-)

    OdpovedaťOdstrániť