utorok 2. decembra 2014

Vianočne- Na slovíčko s... Enjou Rúčkovou!

V rámci projektu Vianočne- Na slovíčko s... som si pre vás pripravila rozhovor s veľmi obľúbenou a známou autorkou- Enjou Rúčkovou. Má za sebou samé úspešné knihy- sama hovorí, že ju inšpiruje realita a asi aj preto sa čitateľky v jej príbehoch často nájdu. Ako Enja tvorí, či momentálne niečo píše a ako trávi Vianoce sa dozviete v rozhovore...


1. Aké korektúry musí absolvovať váš rukopis, dokým sa dostane do výslednej podoby? 
O korektúry sa stará vo vydavateľstve editor... Niekedy mi opravený rukopis pošlú (a vyzerá ako zlý diktát, ktorý opravila učitelka červeným perom), niekedy nie.
Čo sa týka chýb, väčšinou mi opravujú bohemizmy, zlý slovosled, zle vyskloňované slovo alebo hovorové výrazy.

2. Kde čerpáte inšpirácie na svoje príbehy?
Inšpiruje ma realita. Chodím s otvorenými očami, veľa čítam. Čokoľvek čo vo mne zanechá silný dojem, som schopná použit v knihe, ale vždy to nejako zamaskujem, aby sa dotyční nespoznali. Pri písaní ČKDT som napríklad použila jeden rozhovor, ktorý sa odohral v autobuse a ktorého som bola nechceným svedkom. Alebo mám takú métu do budúcnosti - veľmi rada by som napísala fantasy príbeh inšpirovaný jedným odborným botanickým článkom z časopisu.

3. Aký osobitný prívlastok by ste dali svojej každej knihe?
Hneď ako je moja kniha hotová, archivujem si ju v skrini (tam, kde, ju je najmenej vidieť) a viac sa k nej nevraciam. Prívlastky svojim knihám nedávam, viem ich len kategorizovať podľa žánru alebo podľa hlavnej myšlienky.

4. Vznik ktorej knihy Vám trval najdlhšie a, naopak, najkratšie?
Najdlhšie asi RTSP (začala som ako 17 ročná, skončila ako 27 ročná), najkratšie asi Karambol (3 mesiace), ČKDT (5 mesiacov). Najviac zo všetkého som sa trápila s Mostom kolibríkov. Nejde ani tak o časové obdobie, ale skôr o mozgovú aktivitu, no na výsledok som nesmierne pyšná. 

5. Dokážete sa písaním kníh uživiť?
Hovorí sa "chudobný ako spisovateľ", takže nie, písaním sa nedá uživiť... na Slovensku určite nie. Musíte mťt normálne zamestnanie, aby ste mohli každý mesiac poplatiť svoje účty. Človek, ktorý v dnešnej dobe píše, tak robí nie pre prachy, ale pre vlastné potešenie (preto, že mu to niečo dáva do života). 

6. Aké knižky čítate Vy? Ako relaxujete? Čítam všetko čo sa mi dostane pod ruku - prednostne YA literatúru. Tá ma však v poslednom čase prestáva baviť, lebo všetko je o tom istom, takže som presedlala na fantasy a "dospelácku" literatúru (rôznych žánrov). 

7. Ako dlho denne píšete? Mávate obdobia, keď Vás zastihne spisovateľská "stopka"? Ak áno, prezradíte nám na ňu" liek"?
Ak mám o čom, tak píšem denne (väčšinou doobeda, cez voľný víkend aj celé dni). Ak nemám o čom, tak sa do písania nenútim. Netlačím na pílu. Viem, že ak má inšpirácia prísť, tak príde. 
Spisovateľská "stopka" - to sa stáva a často. Niekedy aj celé mesiace nenapíšem ani čiarku, z čoho som potom už aj nervózna, lebo pre mňa je písanie hobby, pri ktorom si skvele oddýchnem. Liek na ňu... na mňa funguje príroda. Hory. Načerpanie pokoja. Prechádzky. Niekedy návrat na miesta, na ktoré mám príjemné spomienky. A znova platí, že nesmiem tlačiť na pílu. 

8. Kde sa Vám najlepšie píše a za akých podmienok?
Viem písať len doma, vo svojom "kúte", na pevnom PC. Doma musím mať pokoj, nikto ma nesmie otravovať. Vypekám si hudbu a tvorím. Som vtedy fakt "mimo". 

9. Vaše prvé knižky vyšli vo vydavateľstve Motýľ, jedna v Hladohlase a najnovšie v Evitapresse. Na základe čoho si vyberáte vydavateľstvo? 
Motýľ mi dal šancu, za čo som im vďačná. Pokračovanie ČKDT vyšlo v inom vydavateľstve, lebo je to román pre dospelých. A Evitapress - to sú vyslovene romány pre mládež, tkzv. "evitínky", zamerané skôr na mladšie ročníky ako knihy, ktoré mi vydal Motýľ. Tak asi tak. 
Nedá sa tvrdiť, že si vydavateľstvá "vyberám". Ja niečo napíšem a keď to nespadá do edičného plánu vydavateľstva, tak skúšam iné. To je úplne normálna vec.

10. Chystáte si pre nás, čitateľov, niečo nové? Pracujete na niečom? Ak áno, neprezradíte nám aspoň tému príbehu? 
Chystám urban fantasy so všetkým, čo v tomto žánri má byť.

11. A posledná otázka: Ako trávite Vianoce? 
Vianoce trávim s rodinou, doma. Máme deti, takže sa všetko prispôsobuje im - od stavania vianočného stromčeka, po večeru a čakanie na darčeky. Potom chodíme za jednými starkými, hneď na to za druhými, navštívime aj naše tri                                         prababky a je po vianočných sviatkoch. 

Dúfam, že sa vám rozhovor páčil a chcela by som sa poďakovať samotnej autorke, že bola  milá a ochotná vypočuť si moje otázky, našla si čas a odpovedala mi. :)

4 komentáre:

  1. Skvelý napad,teším sa na daľši rozhovor :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, myslím si, že aj ostatné rozhovory sa ti budú páčiť ;)

      Odstrániť
  2. Naozaj skvelý rozhovor a som zvedavá na tú urban fantasy. Inak to s tými korektúrami... zaujímalo by ma, či robí všetky korektúry iba vydavateľstvo. Tiež píšem a fakt si neviem predstaviť, že hneď ako by som dokončila príbeh, poslala by som ho bez poriadnych opráv do vydavateľstva. To by som sa asi prepadla od hanby.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) No ten proces je teda zdĺhavý, myslím si, že autorka si rukopis niekoľko krát určite prečíta a poopravuje chyby, no aj tak tam ich je vždy dosť :)

      Odstrániť