utorok 16. decembra 2014

Vianočne- Na slovíčko so... Zuzkou Šulajovou!

Myslím si, že Zuzku Šulajovú netreba nejako zvlášť predstavovať. Na konte má mega úspešnú džínsovú sériu, knihu Dievča z minulosti a Ako z románu. V jej knihách sa mnohí tínedžeri aj dennodenne nachádzajú, pretože Zuzka používa reč mladých, každodenné trapasy a... používa nezameniteľný humor. Chystá ďalšie pokračovania? A ako trávi Zuzka Vianoce?


1. Aký to bol pocit sadnúť si k počítaču a začať písať štvrté pokračovanie Džínsového denníka? 
Štvrté pokračovanie som skúsila robiť už dávnejšie, asi v novembri 2013, kedy som napísala úvodnú časť, ako do Pauly vrazí nový spolužiak a takmer ju zhodí zo schodov. Len som si skúšala, či by mi to stále znelo ako Džínsový denník. Túto scénku som potom ešte prerábala, keď som začala písať oficiálne, rozhodnutá pre tri pokračovania. A cítila som sa... tak, že som naspäť v džínsovom prostredí Odhodlanie, neistota, kam to povedie, či bude o čom písať, lebo som vedela len základné body (že príde návšteva z Anglicka, ktorá zamieša karty), strach, že strán bude primálo. Nakoniec je ich počet obstojný


2. Vaše knihy vyšli vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V čom Vám toto vydavateľstvo najviac vyhovuje?

Vo všetkom. Férový pán vydavateľ, ktorý so mnou veci prediskutuje a nemá problém uznať mi pravdu – platí to aj naopak. Do ničoho ma netlačí a to oceňujem, lebo to nemám rada. Takisto jeho spolupracovníci sú veľmi ľudskí, príjemní ľudia. Nemenila by som.

3. V pláne máte napísať pokračovania Džínsového denníka, neprezradíte nám v akomu duchu sa bude vyvíjať Paulin ľúbostný a aj dennodenný život?

Keďže väčšina už asi vie, o čom bolo štvrté pokračovanie – Paula sa ocitla v neočakávanej situácii a na vlastných nohách. Preto jej príde vhod, keď za ňou zájde Patrik s návrhom, že vzhľadom na to, že sú konečne po škole, by chcel ísť pozrieť svojho brata Laca do Sydney, kde žije od roku 2007 a ani raz nebol na návšteve na Slovensku. Paula sa toho chytí, a zrazu opúšťa rodnú pôdu, letí s Patrikom a Denisou do sveta hore nohami – oni dvaja tam však zostanú len mesiac, zatiaľ čo ona bude študovať. Máličko som si vzala inšpiráciu zo svojho zažitého, keďže som v Sydney tiež študovala. Paula sa bude stretávať s cudzincami, cestovať, v nečakanej chvíli, keď to bude potrebovať, sa objaví muž, ktorý jej začne pomáhať s povznesením sa nad Lukášom. Masubo sa však zamiluje len raz v živote – ak je jeho životná láska Paula, rozhodne sa jej svojím mierne sebeckým spôsobom nevzdá. Paula sa bude musieť rozhodnúť – úplne nový život s novým mužom, ktorého jej doma asi neschvália, alebo návrat do bežného života a odpustiť Lukášovi jeho zradu?

4. Nerozmýšľali ste nad napísaním úplne novej série alebo samostatnej knihy?
Sériu už neplánujem písať. Robím ju teraz a nemala by som opakovať sama po sebe. Skôr ten samostatný román, ale zatiaľ nemám predstavu, o čom, sústredím sa na denníky. Rozhodne po dopísaní džínsovej série budem potrebovať dlhú pauzu od písania.

5. Ku ktorej knihe alebo postavám máte najbližší vzťah? Napr. ku nejakej chlapčenskej postave?

Ani jedna moja kniha nie je môj úplný favorit. Najlepšie sa mi písal Džínsový denník 1, lebo som ho písala len pre seba, netušiac, že raz aj vyjde. Veľmi ma bavili samostatné knihy Ako z románu a Dievča z minulosti. Džínsový denník je v podstate beh na páse, proste tvorím a píšem – ale neznamená to, že ho nemám rada. Užívala som si Lukášov denník. A obľúbené postavy? Ľúbim ich všetky, aj Iva Žitnáka, Paulinho cholerického ocka, Justa, všetky – hlavné aj vedľajšie.

6. V akých dlhých intervaloch píšete? Píšete denne? Mávate aj tzv. "spisovateľskú stopku"?
Áno, momentálne sa snažím písať denne, ale je to také psychicky namáhavé, že sa to nedá vypovedať. Denne aspoň tri, štyri hodiny, väčšinou potom bývam úplne zničená. Mávam krízy, teraz podstatne častejšie ako inokedy, lebo aj výrazne viac píšem.

7. Mávate aj Vy obdobia, keď o svojom výplode pochybujete, chcete to zabaliť a ovládne Vás pocit neistoty? Ak áno, máte nejaký osvedčený "liek"?
Jasné! Pri písaní Džínsového denníka 4 som bola rozhodnutá napísať vydavateľovi, že končím, nebudú žiadne časti denníkov, ani štvorka a už nebudem písať nič, ničové nič. Celkom vážne, už-už som zapínala mail. Frustrácia a nešťastné sedenie, kukanie do blba a pocit, že čo som práve napísala, za to vôbec nestojí... Je to hrozné!

8. Ktorá kniha sa Vám písala najdlhšie a, naopak, najkratšie?
Najkratšie asi Džínsový denník 4, cca 2 mesiace? Maximálne tri. Najdlhšie prvá časť, rok, lebo som písala, kedy som chcela a ako som chcela, navyše ručne do zošita.

9. Písalo sa Vám nejaké dielo ťažšie alebo naopak akokeby úplne samo?
Áno, najťažšie sa mi písal Džínsový denník 3, ktorý som robila popri práci, absolútne nestíhačkovo. A samo? Džínsový denník Lukášovými očami. Ten šiel ako uliaty, ako po masle.

10. Za akých podmienok a kde sa Vám najlepšie píše?
Musím mať pokoj, nikto ma nesmie rušiť, ani rodičia chodiaci po špičkách, kýchanie, prskanie, dokonca ani smiech... Potrebujem byť sama a sústrediť sa, užívať si to, prevteliť sa do postáv. Do všetkých, nie len do jednej. A najlepšie mi funguje mozog doobeda, mala by si vidieť, ako ťažko sa mi formulujú odpovede, keďže je skoro deväť hodín večer

11. Čo Vám dal pobyt v Austrálii? Načerpali ste tam novú energiu, zdokonalili ste sa v angličtine, alebo ste našli nové inšpirácie na Vaše Ďalšie knihy, či sa chystáte len na pokračovania DD?
Áno, načerpala som tam energiu (životnú, aj spisovateľskú), inšpiráciu, ktorú pretavím do Džínsového denníka 5 a vďaka Sydney ho ozvláštnim novým prostredím, moja angličtina stále má čo zdokonaľovať, ale naučila som sa aspoň prirodzene hovorovo konverzovať. Dalo mi to veľa, tak veľa, že teraz veľmi vnímam úzkoprsosť Slovákov... Spoznala som národy sveta, Brazílčanov, Španielov, Indov, Arabov, Libanoncov, Bangladéšanov, Francúzov, Austrálčanov, a môžem povedať, že ak sa tam niekto na čokoľvek sťažoval, nikdy to nebol nikto z nich. Iba Slovania, Slováci, Češi, Poliaci a Bosniaci medzi nimi vynikali. Ostatné národy sú vďačné, šťastné, spokojné a veriace v ich Boha. Oveľa viac, než my, a takým správnym spôsobom – nevnucujú svoju vieru, nie sú fanatici, skrátka veria a v súlade s náboženstvom rešpektujú a ľúbia ľudí a veci okolo seba. Ja som takmer ateistka, ale ak ma niekto mohol presvedčiť, tak oni. Bola to nádherná skúsenosť...

12. Ako trávite Vianoce?

Typicky slovensky a mám ich veľmi rada. Náš rituál sa podobá tomu u Semokových v denníkoch. Bývame doma s rodičmi, máme navarené, napečené, modlitba aspoň v tento čas roku, prekrojenie jabĺčka, oblátky s medom, cesnak s chlebom (vždy si dávam dupľu, chichi), kapustnica s hríbami, rybie filé so zemiakovým šalátom, opekance s makom, koledy z obývačky. Darčeky a rozprávky. 

6 komentárov:

  1. Super članok a na DD5 sa veľmi teším,znie to zaujimavo :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja sa na DD5 tesim veelmi! Som nesmierne zvedava a umieram od zvedavosti, co bude dalej :)

      Odstrániť
  2. Tak dzinsovy denník 4 ma prekvapil vzťahom Pauly a Lukáša. Umieram taktiež nehoraznou zvedavosťou najmä ako to s nimi nakoniec dopadne. Trochu dúfam že si k sebe nájdu opäť cestu aj cez to všetko ale uvidíme, necham sa prekvapiť. Už aby som mala v ruke pokračovanie 5 :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne maximálny súhlas chcela som aby sa niečo medzi nimi stalo na Gabrielinej svatbe ale nevyšlo...:(

      Odstrániť
  3. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť