piatok, 31. júla 2015

Kniha v kine: Papierové mestá

Určite sa veľa "greenovských" fanúšikov nevedelo dočkať premiéry filmu Papierové mestá. Okrem zvučných mien a knižnej predlohy boli všetci fanúšikovia zvedaví aj na spracovanie a, samozrejme, či sa to filmovým tvorcom podarilo- premeniť krásny knižný príbeh na filmový zážitok. Včera som mala tú česť sadnúť si do kinosály s pukancami a pozrieť si tento film. Stálo to za to? 

Anotácia knižnej predlohy
Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!
Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú. 



Nedávno vyšlo tretie vydanie knihy
s filmovou obálkou.
Hneď ako som sa dozvedela, že budú Papierové mestá sfilmované, zaumienila som si, že určite na to pôjdem do kina. Proste musím. Už len kvôli tomu, že kniha ma chytila za srdce. Chcem ju predsa porovnať s filmom. 
Keď trailer uzrel svetlo sveta, okamžite som si ho pozrela- prišiel mi taký fajn, ničím neprekvapil, no nevyzeralo to beznádejne.
 A lákalo ma pozrieť si to- či už s videním trailera alebo nie. 

Film sa začal presne tak ako kniha. Úplne. A takisto aj pokračoval- na scénu prišli Ben a Radar, vtipné momenty a... Margo Roth-Spiegelmanová. Tú stvárnila známa modelka Cara Delevingne
Na rolu Margo sa mi celkom hodila, ale zároveň nie. Mala som z nej také zmiešané pocity. Pretože ona je modelka, nie herečka. A Margo je rebelka s nepochopenou dušou, trebalo sa do nej vžiť. Lenže vo filme nerezala žiadna neprofesionalita alebo niečo podobné. Cara sa do nej naozaj vžila, zahrala ju presvedčivo. Buď vystrájala alebo hovorila dojemné slová. A tak trošku bola divoká. 
No keď sa v celej podstate zamyslíme nad Margo, prídeme na to, že ona je vnútri úplne iná. To ľudia z nej urobili "značku" Margo Roth-Spiegelman. V úplnej podstate to bolo nepochopené dievča, ktoré necítilo prítomnosť milovaného človeka. A preto sa tak zamýšľala- o ľuďoch, prioritách a samozrejmosti. Bola to postava, ktorá v sebe niečo skrýva a až na konci sa dozvieme čo.




Quentina si zahral Nat Wolff, ktorého poznáme z predošlého filmu podľa knižnej predlohy od Greena- Na vine sú hviezdy. Hral tam Isaaca, nevidiaceho Gusovho najlepšieho priateľa.
Osobne sa mi na Quentina hodil- pôsobil tak slušne, pokojne. Nebol to žiaden flákač, ale vzorný študent, ktorý si predstavoval život dosť stereotypicky.
Pri niektorých vylomeninách si bol neistý a choval sa tak trošku ako suchár. Ale taký mal byť. Aj v knihe bol taký, Green ho takého vymyslel. 

Preto som ho aj mala rada- bol to taký slušný chlapec s dobrým srdcom... a postupne, pod malým vplyvom Margo, mu začali rásť malé rohy. A posledné týždne zažil konečne niečo zakázané, dobrodružné. Ulial sa zo školy, pátral a hľadal... no predovšetkým miloval. A spoznal...
 Miloval Margo od detstva. A bol ochotný pre ňu urobiť hocičo. 

Film sa mi celkovo veľmi páčil. Aj keď, priznám sa, Bena a Radara som mala radšej v knihe. Tam som si ich zamilovala, tu boli tiež fajn, ale tam boli oveľa úžasnejší.
Dej filmu sa veľmi vzorne držal knihy- nebol nejako výrazne skrátený ani natiahnutý. Bol tak akurát, na všetko, čo si spomínam z knihy bolo aj vo filme. Boli to rovnako vtipné diela, kde sa smiech miešal so slzami v očiach. Hlboký dojem vo mne film určite zanechal. Donútil ma premýšľať o prioritách, ľuďoch, ľudskom správaní a putách. Koniec bol síce trošku rozdielny, ale dalo sa to prehliadnuť.



Atmosféra bola taká svojská, kde sa stretávali rôzne typy ľudí, dobrodružstvo a láska. A ja osobne som tam dosť cítila Ameriku- hlavne v ateliéroch. A malé prekvapenie bolo aj to, že vo filme mal svoju mini úlohu aj Ansel Elgort.
Rozhodne neľutujem že som v kina bola. Na konci som mala vlhké oči, ale veľa som sa aj nasmiala. Bolo to naozaj bravúrne spracovanie, nevybočovalo to veľmi od knihy. Herci boli tiež fajn, ani Cara nerobila problém. Vo filme bolo vyslovených veľmi veľa dobrých citátov na zamyslenie.
Aj keď mne sa páčila viac kniha, film od nej nie je ďaleko. Takisto bol úžasný a dojemný. Preto odporúčam prečítať si skôr knihu (recenzia TU)  ako pozrieť film, ale je to len na vás.
Filmu dávam určite plný počet hviezdičiek, túžim si ho pozrieť ešte raz.


pondelok, 27. júla 2015

Prvých 100

Do novej fenomenálnej dystópie som sa zamilovala. Doslova.
Premyslené postavy, tajomstvá, láska, bolesť a... budúci svet. Ak sa vám páčili Hry o život alebo Divergencia, táto kniha vám je súdená! 

Autor: Kass Morgan                                                                             
Počet strán: 278
Žáner: dystópia, sci-fi 
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok: 2014 

Anotácia: 
Príbeh nás vtiahne do sveta budúcnosti, veľmi vyspelej. Ľudstvo ktorému sa podarilo prežiť, žije na obrovskej vesmírnej lodi. Sú tu trhy, domovy, zásoby jedla a pitia, diskotéky, nemocnice... úplne všetko.  Stalo sa tak preto, lebo Zem je údajne toxická a oni nemajú na výber, musia žiť na lodi. O Zemi vedia len z kníh- kde sa opisuje príroda, vtáctvo, oheň, lesy... všetko prirodzené, čo na lodi neexistuje. Staré zachované hudobné nástroje sú ojedinelé a uchovávajú ich v ochranných nádobách. Literatúru, ktorú my práve teraz čítame, oni považujú za niečo také staré ako my napr. Shakespeara alebo Jane Austenovú. Šialené? Nie, to je budúcnosť.
Vo väznici, kde sú hlavne rebeli a kriminálnici, sa skrýva aj jedna zo štyroch hlavných postáv o ktorých nám rozprávač hovorí.
Clarke ešte stále smúti za rodičmi. A dotyčnému nemieni odpustiť. Je nedoučená lekárka, ktorá túži každému pomôcť, no pokoj v srdci hľadá márne.
Glass miluje, no vie, že je to jednostranné. Nezaslúži si odpustenie, vie to. No dotyčného potrebuje ešte posledný krát vidieť.
Wells je slušný syn vplyvného muža. A kvôli jedinému dievčaťu urobil niečo, čo ho poslalo na istú smrť.
Bellamy bol, je a vždy bude veľký brat, ktorý sa celý život stará len o svoju sestru, ktorá je výnimka z mnohých. Na lodi nemôže mať nikto súrodenca, ovplyvňuje to počet ľudí na lodi. Ale prežila. A teraz sa o ňu musí namiesto mamy postarať on.

Obrázok k seriálu, zatiaľ ma veľmi neláka.
Tri postavy z týchto štyroch sa istým nedopatrením dostanú na výskumnú vesmírnu loď. Pokusnú. Lebo nejakým spôsobom sa neskôr dostali medzi väzňov. A tí su nepotrební...
A jednej sa podarí ujsť a zostať na veľkej lodi. Musí urobiť, čo má v umysle už dosť dlhú dobu.
100 väzňov pošlú na výskum- na Zem. Planétu, na ktorú stovky rokov nik nevkročil. Odraz uvidia na vlastné oči opisované lesy z kníh, započujú spievanie vtáčikov... No loď sa pri pristáti zničila a tak zásob nemajú tak veľa, ako pôvodne mali mať. A sú to kriminálnici, rebeli, vrahovia. Každý jeden z nich urobil niečo zlé a teraz majú prežiť spoločnými silami. Je to vôbec možné?
Atmosféra sa bude stupňovať, každý bude nervózny, liekov bude málo a každý deň, sa niekedy milovaní, ľudia budú vídať a narážať do seba...

Moje hodnotenie: 
O knihe som viac krát počula, zväčša pozitíva, no nevedela som o čom asi je, tak som to nejako neriešila. Situácia sa zmenila, keď som v jednej súťaži vyhrala a domov mi došiel balík s tromi knihami. Jednou z nich bola, pochopiteľne, Prvých sto. Dosť dlho mi ležala na poličke, ale keď som dostala chuť na dystópiu, neváhala som a pustila som sa do nej. Nevedela som čo mám očakávať a preto mi prvých päťdesiat strán prišlo dosť chaotických a nezaujímavých, nebavilo ma to. Ani neviem ako, no za prvý deň som prečítala polovicu knihy. Len som čítala a čítala a... začala som to zbožňovať.
Autorka Kass Morgan
Ja síce sci-fi až tak nemusím, no bola to skôr dystópia. Brutálne sa mi páčil ten nápad- s vesmírnou loďou. Postavy boli dokonale prepracované. Každú z nich milujem, no zároveň aj nemám rada, lebo urobili čo urobili. Ale chápem ich. Postavy sú tak premyslené, že čitateľ ich miluje, ale aj nemá rád. To sa mi veľmi páčilo. Stále sa vynoril nejaký háčik, nejaké rozuzlenie... Príjemnou zmenou boli úseky z minulosti, ktoré boli veľmi zaujímavé a práve tam sa písalo o tajomstvách, ktoré postavy urobili. A prečo. A odrazu ste chápali, súcitili a obdivovali. Ku koncu všetky chyby, ktoré postavy urobili v minulosti, začali mať svoje hrozné dôsledky a všetko sa začalo komplikovať...
Clarke som mala celkom rada. Ale len celkom. Bola super v tom, že každému chcela pomáhať, pochopiť ho a byť spravodlivá. No čo sa týka oblasti lásky... niekedy bola hrozne nevystatá. Chápala som ju, že bola zatrpknutá po smrti rodičov, ale liezla mi na nervy. Vkuse len trucovala, nechcela si city priznať, pričom to bolo jasné od začiatku. Ako nejaká princezná. Možno bola taká preto, lebo bola na všetko citlivá. Či na lásku, rodinu, priateľov... na všetko. A celkovo bola skôr taký introvert a nemala skoro žiadnych kamarátov, tak trochu som s ňou splynula. Ale boli chvíle keď som ju mala rada a také, keď nie. Celkový dojem je naozaj taký, že ju mám celkom rada. Inak to neviem popísať, elbo neviem čo si mám o nej myslieť.
Glass som mala oveľa radšej. V tomto prípade je ona tá vinná a chcela dať všetko opäť do poriadku. Vedela si priznať city, chyby a aj dosť trpela a spomínala. Jej príbeh sa mi veľmi páčil, aj keď bol taký dosť jednoduchý. No bola správna a aj keď pochádzala z bohatej oblasti, nebola rozmaznaná a netrucovala. A keď raz milovala, tak jej nič nebránilo v ceste.
Wellsa milujem. Doteraz. Ten chalan ma spolu s Glass chytili za srdce, ale asi viac on. Celý čas vnútri trpel kvôli jedinej chybičke z minulosti. Raz sa preriekol a kvôli nemu sa stalo všetko katastrofálne čo bolo na zozname katastrôf. Len chcel pomôcť, nechcel urobiť takú veľkú pohromu. Na konci sa však dala do popredia jeho ďalšia chyba, ktorú vôbec tak nemyslel. No urobil to a mohol tušiť, že toto bude naozaj veľká katastrofa. Lebo na to môže doplatiť celá loď, na ktorej sa on nenachádza. Veľmi mi prirástol k srdcu a viem, ako veľmi ľúbi. Po celý ten čas, aj keď vie, že nemá šancu...
K Bellamymu mám asi taký vzťah ako ku Clarke. Chápem ho, obdivujem ho, že chráni svoju sestru, že sa o ňu stará, loví zver... no on by šiel aj cez mŕtvoly. A je to aj taký komplikovaný chalan, nedá sa povedať, že by bol nejako veľmi obľúbený. Matku nemal bohvieakú- takú nepodarenú, nestarala sa, niekedy mi ani neprišla ako matka (veď potom jej bolo všetko spočítané). Asi kvôli tomu bol taký drsný. Ale v detsve nie, v detstve bol zlatý malý chlapček, ktorý len chcel robiť radosť matke... tá to ani raz neocenila. Bellamyho stačí len pochopiť, je to taká postava na zamyslenie.

Knižku určite odporúčam všetkým, ktorým sa páčia dystópie s príchuťou dobrodružstva a lásky. Bolo vtipné sledovať ako sa niekto dostane na Zem a príde mu zaujímavé niečo, čo je u nás celkom bežné. Ja som si pri tom pripadala tak výnimočne, keďže som pozemšťanka a prírodu poznám.
Recenziu som preto písala s takými nekonkrétnymi opismi alebo situáciami len preto, aby ste mali plnohodnotný zážitok z čítania.
Veľmi sa teším na druhú časť, ktorú už mám doma, som naozaj zvedavá. Táto séria bola natoľko úspešná, že podľa nej vznikol aj seriál s rovnakým názvom, no zatiaľ ostanem pri knihách.


nedeľa, 26. júla 2015

Čítať knihy len v jednom jazyku? A čo takto osviežiť to...? + Letná narodeninová súťaž!

Každý jeden z nás, sa minimálne v škole, učí nejaký cudzí jazyk- najčastejšie angličtinu. No, samozrejme, sú aj výnimky, ktoré majú radšej nejaký exotickejší jazyk, či už to je španielčina, ruština, nemčina alebo francúzština. V poslednom období sú populárne aj nordické jazyky ako švédčina alebo nórština, či ázijské, no tie sa dajú študovať len mimo školy, v kurzoch...
Či už ovládame angličtinu, ruštinu alebo švédčinu, je to iný jazyk. Každý je niečím výnimočný, ale aj ťažký.A teraz sa tu naskytne otázka pre každého knihomoľa: Netúžite prečítať aspoň jednu knižku v inom jazyku? Predstavte si aký by to bol zážitok...

Pre niekoho je nezvládnuteľná úloha prečítať štyristostranovú knihu v slovenčine. Tí odvážnejší sa púšťajú aj do češtiny. A tých najodvážnejších láka úplne cudzí jazyk. Väčšinou to je angličtina, keďže je najviac rozšírená a učí sa už na základnej škole. Stretávame sa s ňou na internete, vo filmoch či seriáloch. Je dosť mediálne rozšírená a aj preto je obľúbená. Je však jasné, že v popredí sú aj iné európske jazyky. Je to možno aj tým, že máme možnosť študovať aj na bilingválnych gymnáziách a nemusí byť anglické... 




Keď už sme na istej jazykovej úrovni, napadne nás, či nie sme schopní začať pozerať filmy bez titulkov alebo prečítať knihu.
V prvom rade je potrebné vybrať si nie veľmi hrubú, ale zas nie tenučkú knihu. Takú akurát, čo je cca 200 strán, to na začiatok stačí. A určite by sme nemali zanedbať výber. Nejde totiž o to, aby sme prečítali knihu v cudzom jazyku. Ide o to, aby sme jej porozumeli a aby nás dej bavil. Čitateľovi nejde o nejaký "rekord", ale o iný zážitok z čítania. 


Všeobecne je známe, že jazyk sa nenaučíte, dokým nenavštívite tú krajinu a neostanete tam na určitú dobu. Spoznáte tak životný štýl, zvyky a budete nasávať informácie, počúvať rozhovory a budete donútení rozprávať tou rečou, až sa ju naučíte.
No tí, ktorí takú možnosť nemajú a potrebujú sa naučiť cudzí jazyk doma, majú len pár možností. Jednou z nich je pozeranie filmov a videí bez titulkov. Ste tak prinútení započúvať sa, stíhať vnímať, a aj pomocou scén si doplniť chýbajúce informácie. 




No a druhou je čítať články a knihy. Tam budete mať pred očami gramatiku, slová (ktoré si môžete v pokoji preložiť), priamu reč a aj časy, v ktorých má väčšina z nás chaos. Je to však náročnejší a dlhší proces ako pozretie si dvojhodinového filmu. Pretože knižný príbeh je aj plný opisov, myšlienok a všetko ide pomalšie. Nad každou vetou sa pozastavujeme- aký to je čas, osoba, sloveso a snažíme si tú frázu preložiť. Je to však lepšia cesta, pretože z nej môžeme viac nasať z gramatiky a vidíme spôsob písania a vyjadrovania sa.
Na tieto dva spôsoby sú teda odkázaní študenti cudzích jazykov, keď sú doma. Osobne si myslím, že najlepšie je kombinovať filmy s knihami (filmy sú predsa len dostupnejšie a aj lacnejšie). Tiež to závisí od voľného času a aj vôle. No neexistuje lepšie naučenie gramatiky ako čítať knihy. Pretože mozog všetko registruje a pri písomkách sa to prejaví v podobe "intuície". Bude to však signál mozgu, ktorý si niečo podobné zapamätal z čítaného textu. 

Tak čo, skúsite to? 

Mne osobne angličtina nikdy nešla a nemala som ku nej vzťah. No nejakým nedopatrením som sa dostala na bilingválne gymnázium zamerané na španielčinu. Príbehu ako som sa tu nakoniec dostala vás ušetrím, no môžem pokojne povedať, že španielčina sa mi páči oveľa viac. Lepšie sa mi nahlas číta, viac chápem gramatike a súvislostiam. Je síce pravda, že Španieli hovoria strašne rýchlo a obyčajný smrteľník im polovicu nerozumie, lebo všetko zhltnú, ale dá sa to. Možno mi ide viac, lebo som mala lepšiu výučbu. Možno mi bol od narodenia súdený a konečne som sa k nemu dostala. A možno preto, lebo som s aho začala učiť v štrnástich a vtedy som si viac pamätala podobností a nových informácií. Fakt neviem. 


Keď som bola v Španielsku, v Barcelone som si kúpila knihu, ktorej filmové spracovanie som videla asi šesťkrát a hrozne sa mi to páčilo. Knihu síce napísal Talian, ale zas výhodou je, že u nás o takomto príbehu ani nechýrovať. Inú cestu ku knihe som teda nevidela. 
Spočiatku som knihu čítala tak, že každé jedno slovo čo som nechápala, som si hneď preložila. No nebavilo ma to. Viac som sa sústredila na hľadanie slov ako na samotný text. A preto asi po dvadsiatich stranách som si zvykla na španielčinu, trochu iné opisy a prostredie a šlo to samo. Odrazu som nepotrebovala preložiť každé neznáme slovo. Dokázala som tak čítať text, že som porozumela deju a významu, aj keď nie každé slovíčko som chápala. A nevedela som si v hlave predstaviť dej, no to sa po čase zmenilo. Potom som si totižto úplne zvykla a kniha sa mi v hlave prehrávala ako film. No uznávam, že som knihu musela stále čítať v pokoji a musela som sa sústrediť. Najprv som sa obdivovala, že som za jeden deň dala dvadsať strán. A potom, ani neviem ako, som dala aj šesťdesiat. Do konca knihy mi chýba nejakých sto strán, nevidím to na dlhú časovú záležitosť. Určite napíšem aj recenziu. 



A keďže máme leto a zároveň bude blog oslavovať rok, pripravila som si pre vás SÚŤAŽ!
A ako ste na tom vy s jazykmi? Aké vám idú a máte radi a aké, naopak, nejdú? Chceli by ste sa nejaké naučiť? Skúšali ste čítať knihu v inom jazyku ako v rodnej reči? 
 Svoje odpovede spolu s menom/prezývkou, e-mailom a menom z GFC mi napíšte tu dole do komentára, pod článok do 31.8.2015. Jedného šťastného výhercu odmením veľmi dobrou knihou Kruté leto (recenzia TU) a pribalím k tomu malé prekvapenie :)



sobota, 25. júla 2015

Láska z ulice

Ona je smutná, tichá a tak trochu introvertka. 
On je športovec, voľnomyšlienkár a skrýva isté tajomstvo. 
Keď sa obidvaja zoznámia, bude to také malé zemetrasenie z ktorého predpovedajú katastrofálne následky. Nuž, už sa stalo... 

Autor: Miroslava Varáčková                                                                  
Počet strán: 300
Žáner: romantický
Vydavateľstvo: Evitapress
Rok: 2014 

Anotácia: 
Na tínedžerské plecia Tamary osud navalil ťažkú kliatbu, alebo skôr nešťastie. 
Jej stredoškolácke rovesníčky riešia čo si majú obliecť na diskotéku, že im treba kúpiť nový rúž alebo aj to, ako si stihnú napísať ťahaký na písomku z chémie. 
Tamara ma oveľa horšie, väčšie problémy. Nedá sa ani povedať, že by mala nejakú oporu. Okej, má spolužiakov s ktorými je v neutrále, takže nie je úplný outsider, ale naozajstných priateľov má asi tak dvoch. A jedného najlepšieho- Roba. Neuveriteľného lenivca, ktorému sa ani nechce vymýšľať ospravedlnenia do školy. Takže naša Tamara sa ani nemá komu poriadne vyplakať... 
A viete z čoho? Neviete. 
Jej šesťročná sestra, Sofia, umiera na rakovinu. Skoro ani nie je doma, stále len v nemocnici. A keď je, stále spí a Tamare neostáva nič iné, len sa pozerať na jej umierajúcu sestru- z ktorej vyhasína život. 
Mama sa venuje len Sofiiným posledným chvíľam. Zo začiatku len lieta na aute medzi domovom a nemocnicou, aj keď viac je v tej nemocnici. A potom, keď už nie je skoro žiadna nádej, je stále v Sofiinej detskej izbičke a venuje sa jej. 
Tamarinin otec sa utieka k alkoholu. Pracuje, to áno, ale namiesto toho, aby dal peniaze rodine a aspoň trošku sa činil, radšej zasponzoruje krčmu. V tie dni keď je s ním Tamara sama doma a stará sa oňho, len jej nadáva a nepovie jedno milé slovo. 
Na Tamaru je to proste veľa. Až príliš. 
A potom to príde- tá zrážka s korčuliarom v mikine. On sa jej síce ospravedlní, no ona až taká milá nebude... čo bude ľutovať hlavne vtedy, keď na telesnej príde na to, že je to jej nový, zaskakujúci, učiteľ. Volá sa Noro. Je síce mladý, pekný, športovec, no je extrémne náladový a na hodinách poriadna sekera. A predovšetkým je nutné uvedomiť si, že je učiteľ.
No či o to stoja, či nie, tá zrážka sa stala. A odvtedy sa budú ich cesty len krížiť a situácie vyhrocovať. No ako vieme, pod najmrazivejším obalom je väčšinou žeravá láva...


Moje hodnotenie: 
Musím priznať, že obálka sa mi naozaj páči. Nie je úplne dokonalá, ale je super taká aká je. Páči sa mi aj to, že v pozadí je posprejovaná stena. Vytvára tak úplne dokonalú atmosféru príbehu. Taktiež chcem pochváliť väzbu, riadkovanie, dĺžku kapitol. Sú to síce iba maličkosti, ale postaralo sa to o rýchle čítanie, aj keď má kniha 300 strán. 

Toto je moja tretia kniha od Varáčkovej. A dávam jej druhé miesto, lebo viac sa mi páčila Nepobozkaná. Nebolo to zlé, ale... myslela som že to bude o niečo lepšie. Štýl písania autorky je veľmi dobrý- dialógy sú chytľavé, zvedavé a niekedy aj vtipné. Postavy konali racionálne a realisticky, určite nezapadali do kategórie naivných. 
Tamara sa mi ako rozprávačka príbehu veľmi páčila. Naozaj. Určite preto, lebo som ju vedela pochopiť a možno aj preto, lebo mi pripomínala mňa a tak trochu som s ňou splynula. Ako dve kamarátky. Keďže to nemala ľahké, držala som jej veľmi palce. A v istých situáciách sa zachovala tak, ako by som sa presne zachovala aj ja. Toto je jedna z mála postáv, ktoré sa mi tak páčili a prirástli mi k srdcu. Všetko opisovala realisticky, pravdivo. Nič neprikrášľovala, no ani nezohavila. Brala to tak, ako to je. Pochybnosti ktoré zažívala pri Norovi a pri láske boli asi také, aké pociťuje každá jedna z nás. Takže odrazu bola v neistote. To iba potvrdzuje fakt, že autorka naozaj vie napísať príbeh lásky
Noro bol také svetlo. Alebo skôr hviezda. Taká rýchla, keď padá. Rovnakou rýchlosťou padol aj na Tamaru. Síce bol pekný, svalnatý, v skutočnosti úplne iný ako sa javil na telesnej, a tiež veľmi neistý pri Tamare, stále skrýval to tajomstvo. Bol taký záhadný. Dosť som mu vyčítala to, že on jej skoro nič o sebe nechcel povedať, ale on sa dosť vypytoval na ňu. Tamara poriadne ani nevedela do koho sa zaľúbila...to mi tam trošku rezalo. Ale páčilo sa mi na ňom napr, aj to, že bol tak trochu rebel, bol odvážny a chcel si užívať každú sekundu. To uňho nemalo chybu. 
Knihu som síce čítala asi pred troma týždňami pred napísaním recenzie, no na príbeh si ešte pamätám. Mal takú smutnokrásnu atmosféru a neobyčajné postavy, tiež tajomstvo. Skrýval veľa plaču, ale láska to trochu rozveselila. Od toho tajomstva, priznám sa, že som čakala niečo viac. Jasné, že to bolo vážne a opäť smutné, ale robilo sa okolo toho také haló, že som myslela, že to bude niečo také, čo by mi ani vo sne nenapadlo. Že sa to nejako brutálne skomplikuje a možno ovplyvní Tamarinine city... To ma sklamalo. Ale príbeh je celkovo naozaj dobrý, záživný. Je tu rozdiel napr. v tom, že hlavný problém nebol, že je Noro učiteľ (vo väčšine kníh áno) ale v niečom úplne inom. Na slovenskú autorku si myslím, že je to naozaj veľmi dobré, aj keď pár malých nedostatkov som si tam našla.
 A preto knihu hodnotím (čisto z celkového pocitu) na 3,5 hviezdičiek.


štvrtok, 16. júla 2015

Červená ako krv

Fínsku zimu zacítite až do špiku kostí. 
Pach krvavých bankoviek budú cítiť aj tie najjemnejšie čuchové bunky. 
Strach vám bude zdvíhať chĺpky na chrbte. 
A niekedy sa budete báť aj za hlavnú hrdinku, aby sa jej nič nestalo. 

Autor: Salla Simukka                                                                                 
Počet strán: 255
Žáner: krimi, detektívka, YA 
Vydavateľstvo: Verbarium
Rok: 2014

Anotácia: 
Lumikki Andersonová je odjakživa samotárka. Snaží sa splynúť s prostredím, ničím nevynikať, nevyrábať si žiadne konflikty a žiť pokojne. Veď je gymnazistka v úplne cudzom meste. A je sama. Sama vo svojom byte, ktorý nemá takmer žiaden nábytok, lebo ho nepovažuje za potrebný. Stačia jej praktické spotrebiče, holé steny, koberec, posteľ a miesto na učenie. Veď ani priateľov nemá, tak načo...
Lumikkine dni sú ako cez kopirák- vypiť hektolitre čiernej kávy, obliekať sa do vyťahaných, ale zato pohodlných, sivých svetroch a splývať s davom. Je to vlastne  nenáročný typ, ktorý ale vie prežiť za každých podmienok. Možno aj preto je výnimočná- lebo jej meno, Lumikki, znamená v preklade slovo Snehulienka. Vitajte v snehulienkinom svete.
Ku jej každodennému rituálu patrí aj návšteva školskej komory, kde sa dajú vyvolávať fotky. Ona tam zvykne len tak sama sedieť a rozmýšľať. No to ráno tam bude niečo iné. Iný pach. A dokým sa Lumikki spamätá, uvedomí si, že komora je plná bankoviek pokropených krvou. A vtedy to začne. Síce sa odmalička vyhýba problémom a záležitostiam druhých, tento kolotoč ju strhne so sebou. Kolotoč plný pištolí, drog, tajomstiev, zločinov, špinavých peňazí a možno aj priateľov...
Hlavná hrdinka je síce veľmi mladá na to, aby sa do niečoho takého zaplietla, ale je natoľko bystrá, že by to mohla dotiahnuť do úspešného konca.
Okrem zmeny jej zvykov, si musí zvyknúť na špehovanie, ešte väčšiu nenápadnosť, rýchlosť a svižnosť.
Lebo títo ľudia nehrajú Monopoly. Hrajú tvrdú hru, v ktorej je každá chyba kruto potrestaná.

                                                                                    Moje hodnotenie: 
Obálka knihy sa mi naozaj páči. Čierna, biela a červená vytvárajú dramatickosť a vážnosť príbehu. A takisto tieto tri farby sedia ku Snehulienke: červená ako krv, biela ako sneh a čierna ako eben, čo sú vlastne aj názvy ďalších dvoch častí tejto série. Len tak medzi rečou, je to veľmi úspešná fínska (snáď aj najúspešnejšia) kniha, ktorá zozbierala niekoľko ocenení a stala bestsellerom takmer v 50 krajinách sveta, čo je celkom slušné.
Celá táto kniha sa veľmi líši od tých, ktoré som čítala. Má zaujímavú obálku, pekné grafické prevedenie, ale hlavne, má atmosféru, ktorú vedia vytvoriť iba Škandinávci. Takú severskú, drsnú a zároveň tak realistickú. Síce tento príbeh rozpráva rozprávač, je to veľmi napínavé. Bolo by to síce zaujímavé aj z pohľadu Lumikki, no detektívky sa takto písať nedajú, lebo by to čitateľ nedokázal tak dobre pochopiť.
Lumikki je typická samotárka, ktorá nezapadá ku rovesníkom a žije si vo svojom svete. Je naozaj veľmi bystrá, všímavá. Jej najväčšou obranou a aj útokom je nenápadnosť. Je aj obetavá a citlivá, no tieto jej stránky nechce dať najavo. Osobne som si ju obľúbila. Nie je totiž tá z tých naivných hlupaní, ktorej jasný dôkaz dôjde po troch kapitolách. Okamžite čo dá vám súvis, či podozrenie, o tri riadky napadne aj Lumikki. Už len to bolo vzrúšo. Sledovať jej rýchle a bystré myslenie. Fascinovalo ma to. Autorka nestrácala čas.
Salla Simukka v kostýme Snehulienky
Celkovo boli postavy strojené klasicky, skôr šlo o príbeh, nie o medziľudské vzťahy, aj keď tie tam boli zakomponované tiež. Svet drog a jednaní nám autorka priblížila naozaj veľmi realisticky. Neposlúcha? Zastreliť. Komplikácie? Vybaviť.
Dejová línia nebola nejaká výnimočná, či príliš poprepletaná. Bola to detektívka pre mládež s veľmi dobrým nápadom- drogami. Síce to nemalo veľa zápletiek, komplikácií (tie mi tam chýbali), ten príbeh sa mi neskutočne páčil. A ani neviem prečo. Ten príbeh je obyčajný, no tá autorka ho dokázala tak skvele podať, že je jedinečný. Jej štýl je rýchly, bystrý, bez zbytočných opisov. Všetko sa deje rýchlo a má to spád. S takýmto prípadom som sa ešte nestretla, no bolo to zaujímavé.
Určite si chcem prečítať aj dvojku, aj keď vlastne neviem prečo. Ten príbeh nevynikal medzi ostatnými, no zároveň mám pocit, že široko-ďaleko takého niet. A toto je umenie. Vyvolať v čitateľovi zvrátené emócie. Je to až také obyčajné, až to je čudné a výnimočné. Veľmi sa teším na dvojku, som zvedavá čo si na nás autorka prichystala.
Príbehu dávam štyri hviezdičky. Pretože niečo malé mi tam predsa len chýbalo. Určite odporúčam už len preto, aby ste sa presvedčili o autorkinom talente lapiť čitateľa do pasce.



pondelok, 13. júla 2015

Silnejšia ako osud

Vzrušujúci príbeh z pera talentovanej slovenskej autorky vás jednoducho chytí za srdce. Veď kto by odolal koňom, mladej láske a tajomnému chlapcovi? A o celkový zvrat sa postará osud, ktorý sa ťažko prekoná... 

Autor: Jana Šulková                                                                                   
Počet strán: 270
Žáner: romantika 
Vydavateľstvo: Motýľ
Rok: 2015 

Anotácia: 
Nudu z nechceného štúdia na škole si Lara vynahrádza pravidelnými návštevami ranča, kde sa stará o koňov, jazdí, vníma prírodu a miluje to tam. Jedného dňa sa však nechtiac zoznámi s arogantným novým jazdcom, ktorý je drzý, ignorantský a namyslený. Či to tak osud bude chcieť, alebo nie, Larine chodníčky sa s tými jeho budú pravidelne krížiť a spájať. On jej lezie na nervy a nechce s ním nič mať. On s ňou romanticky flirtuje a istým spôsobom sa s ňou hrá.
Hormóny však Laru sklamú a začne si uvedomovať, že toho jazdca, Daniela, by rada spoznala. Je predsa vysoký, obrastený svalstvom a s krásnym tetovaním na chrbte. No je divný. Každú chvíľu sa správa ináč, náladovo. Raz je normálny, úprimný a na druhú stranu arogantný somár, ktorý si myslí, že celý svet mu leží pri nohách. Takéto správanie si však vyžaduje okolité vplyvy. Čo je vlastne Daniel zač? Je tajomný a nič o sebe nechce povedať. Lara naozaj nevie čo má robiť, ale verí srdcu a koňom- tie ho majú radi.
Hlavná hrdinka, Lara, nám teda rozpovie príbeh lásky.
Verí, že táto láska bude výnimočná.
Verí, že všetko pôjde ako po masle a bude už dobre.
Verí aj v tom najhoršom.
Verí.

Nečakaná rana osudu ju však zasiahne ako rana bičom a musí sa s tým popasovať. Chce byť stále tá istá Lara. Nič ju nezlomí. Lenže osud je veľmi silný hráč, proti ktorému chce Lara vyhrať...

                                                                                                        Moje hodnotenie: 
Obálka sa mi páči čím ďalej, tým viac. Myslím si, že tá fotka je veľmi pekná a vie vystihnúť atmosféru príbehu. Takisto celý dizajn- či už väzba, obálka, písmo, dĺžka kapitol... boli veľmi dobré, pekne spracované a celý príbeh sa príjemne čítal. Samozrejme, aj vďaka dobrému štýlu autorky, ktorý bol rýchly, vystihujúci a nenašla som tam žiadne nudné pasáže.
Osobne sa mne príbeh veľmi páčil. Bol citlivý, dobre spracovaný a premyslený. Postavy konali reálne, rozhovory boli prirodzené. Prostredie bolo naozaj originálne- ranč a kone. Už len pri tej predstave sa vám naskytne krásna atmosféra prírody.
Lara bola naozaj výborná. Nebola naivná a ani hlúpa. Mala triezve myšlienky a často som sa s ňou vedela stotožniť ( ale ku tomu koncu nie). Mala som ju naozaj rada. Hlavne preto, že všade videla nádej.
Daniel- ten bol moje zlatíčko. Osobne som si ho predstavila veľmi príťažlivo a ten obláčik tajomstva nad ním mu dodávalo čaro. Bolo milé, že inklinoval ku koňom a v skutočnosti bol úplne iný ako sa na prvý pohľad zdal.
Tento príbeh sa mi páčil viac ako autorkina prvotina- Dievča s maskou. Viac ma chytil za srdce a lepšie sa mi čítal. Je vidieť, že autorka sa zlepšuje. Samozrejme, ten šokujúci zvrat celý príbeh pretočil a začal mať iný spád. Lara bola ako hrdinka veľmi silná, možno až príliš optimistická, no to v takýchto prípadoch nie je zle. Samozrejme, nechovala sa vždy ukážkovo, ale mala som ju rada.
Jediné čo mi tak trošku vadilo bolo to, že Lara sa s Danielom ešte ani nepoznala, ale v myšlienkach už mala preňho prezývky. Je to úplna maličkosť, ale nezdalo sa mi to prirodzené.
Knihu odporúčam romantickým dušiam a ak ste čítali Dievča s maskou, táto kniha je správnou voľbou.


Za knižku ďakujem veľmi pekne vydavateľstvu Motýľ.
Knižku si môžete kúpiť TU.

nedeľa, 12. júla 2015

Girl Online- Láska blogerská

Svieži príbeh lásky mladej blogerky, ktorej život je plný trapasov, fotiek a článkov. No je aj o tom, že nevedomosť je niekedy to najhoršie čo sa môže stať. A internet dopomôže k tomu, aby to bola katastrofa. Mediálna. Duševná. Skutočná...

Autor: Zoe Sugg                                                                          
Počet strán: 285
Žáner: romantika, realita
Vydavateľstvo: Slovart

Rok: 2015 

Anotácia: 
Tínedžerka Penny bloguje pod tajnou prezývkou- Girl Online. V podstate bloguje o každodennej rutine tánedžerky- o chlapcoch, pocitoch, strachu... práve jej úprimnosť jej zaručuje stálych čitateľov, kopu komentárov a videní. Zdá sa, že u Penny je všetko v pohode. Akurát na to, že na každom rohu dokáže spáchať poriadny trapas. Na tom by nebolo nič zlé, keby ten najväčší nebol zachytený na videu, ktoré koluje na internete. Zavesila ho tam práve jej "najlepšia" kamarátka. 
Ale potom príde zvrat- po smútku a plači z mediálneho trapasu príde ponuka. Pre jej rodičov, ktorí majú ísť do New Yorku urobiť krásnu a pompéznu svadbu. Penny nakoniec pôjde tiež- spolu s najlepším priateľom Elliotom. Okrem fotenia, veľa šľahačky a bielych svadobných šiat bude na Penny čakať niečo magické. Práve v New Yorku. 
Zoznámi sa sa tam, na prvý pohľad s úprimným, chlapcom. O ňom sa zdôverí aj svojim čitateľom, kde mu dá meno Chlapec z Brooklynu. Ten však pred Penny tají niečo veľké, o čom ona ani netuší. Obidvaja sa viac sústreďujú na lásku, aj keď vedia že im v tom doslova bráni Atlantik. 
Príbeh o tejto blogerke zachytáva nebezpečnú moc internetu, blúznenie hormónov, neskutočnú romantiku, a aj to, kedy zistíme, kto je náš skutočný priateľ. A že niekedy treba byť úprimný na začiatku, ináč to môže mať katastrofálne následky. 

Moje hodnotenie: 
Obálka sa mi naozaj veľmi páči. Je taká iná, veselá, fotografie sú zaujímavé (ale nie preto, že je tam aj moja). Osobne sa mi páčil nápad Slovartu, že bazal obálky nechl, ale fotky vymenil. Vyzerá to naozaj pekne, mne sa táto obálka páči viac ako pôvodná. Odzrkadľuje leto, more a prírodu.
Knihu údajne napísala Zoe Sugg- Zoella. Je známa vlogerka, ktorá sa živí svojimi videami a internetovou komunikáciou s fanúšikmi. Práve preto mala táto kniha veľmi veľkú reklamu nielen u nás, ale aj vo svete. Vo Veľkej Británii predajnosť knihy Girl Online predbehla aj Harryho Pottera a Twilight. Zoella sa svojím počinom pochválila aj vo videu, kde sledovala celý proces výroby knihy, môžete si ju pozrieť TU.
Čo sa týka príbehu, musím podotknúť, že ma to ani nesklamalo, ale ani neprekvapilo. Príbeh bol písaný jednoducho, sviežo. Rýchlo sa to čítalo, hlavne články na blogu. Na môj vkus bol príbeh až príliš presladený a predvídateľný. Nebolo to niečo strhujúce, ale také odpočinkové. Čítala som aj oveľa lepšie knihy, toto je také letné čítanie pre nenáročných.
Zoe Sugg so svojou knihou, aj keď sa prišlo na to,
že knihu niekto napísal za ňu, ale na jej tvorbe
sa takisto veľkou časťou podieľala.
Penny mi sem- tam liezla dosť na nervy. Hlášky typu ...cítila som sa ako krásna princezná z naozaj ďalekej studenej krajiny ako Rusko alebo Nórsko( v Nórsku je zima, však?) ma naozaj dostali. Takýchto hlúpych komentárov tam bolo viac. Neskôr mi to už nevadilo, lebo som si utvorila o Penny názor, že niečo také sa od nej dá čakať. Ináč bola celkom fajn- úprimná, citlivá a milá. Nemala žiadnu povahovú črtu ktorou by bola výnimočná, také priemerné dievča. No páčili sa mi jej články a opisy prostredia, či myšlienky. Niekedy ma vedela rozosmiať, lebo mala trapasy na každom rohu. Doslova. No potom mi to už začalo vadiť. Na začiatku knihy kde sa pohla, tam urobila nejaký trapas. To môže jedine Bridget Jones. Toto mi prišlo už také silené a prehnané. Stačilo. A potom, nejakým zázrakom, trapasy mizli a ich počet sa zmenšoval. Toto mi prišlo ako také klišé.
Elliot, jej najlepší priateľ, bol fajn. Mala som ho rada, bol vtipný a tiež citlivý. Nevadila mi ani jeho iná orientácia. Skôr mi ho bolo ľúto ako sa k nemu Penny chovala. On bol naozaj oddaný priateľ a mala som ho veľmi rada.
Noah (Chlapec z Brooklynu) bol vyobrazený ako dokonalý chalan. Bol pekný, mal vyšportovanú postavu a zlato v hrdle. Bol aj večný romantik. Mne síce takýto typickí americkí chlapi až tak nerežú, no nebol na nevystatie. Na jednu stranu som chápala prečo sa tak k Penny zachoval, no na druhú stranu som mu to vyčítala. Ale ukázal jej aj jeho citlivú stránku duše, čo sa cení. Bol hrozne sladký a robil jej samé prekvapenia, čo je síce fajn, ale takýto chalani sú len v knihách a filmoch.
Kniha je nenáročná, taká pohodová, ale prežila by som, keby som ju neprečítala. No treba skúsiť aj niečo také. Až posledných šesťdesiat strán malo grády a to som doslova hltala, konečne to bolo niečo napínavé, aj keď som si vedela predstaviť ako sa to skončí. Román na leto ako vyšitý, aj keď presladený a predvídateľný. Bolo to nabité pozitívnosťou a nádejou. Knihe dávam tri hviezdičky, myslím si, že si presne toľko (aspoň u mňa) zaslúži.