štvrtok 16. júla 2015

Červená ako krv

Fínsku zimu zacítite až do špiku kostí. 
Pach krvavých bankoviek budú cítiť aj tie najjemnejšie čuchové bunky. 
Strach vám bude zdvíhať chĺpky na chrbte. 
A niekedy sa budete báť aj za hlavnú hrdinku, aby sa jej nič nestalo. 

Autor: Salla Simukka                                                                                 
Počet strán: 255
Žáner: krimi, detektívka, YA 
Vydavateľstvo: Verbarium
Rok: 2014

Anotácia: 
Lumikki Andersonová je odjakživa samotárka. Snaží sa splynúť s prostredím, ničím nevynikať, nevyrábať si žiadne konflikty a žiť pokojne. Veď je gymnazistka v úplne cudzom meste. A je sama. Sama vo svojom byte, ktorý nemá takmer žiaden nábytok, lebo ho nepovažuje za potrebný. Stačia jej praktické spotrebiče, holé steny, koberec, posteľ a miesto na učenie. Veď ani priateľov nemá, tak načo...
Lumikkine dni sú ako cez kopirák- vypiť hektolitre čiernej kávy, obliekať sa do vyťahaných, ale zato pohodlných, sivých svetroch a splývať s davom. Je to vlastne  nenáročný typ, ktorý ale vie prežiť za každých podmienok. Možno aj preto je výnimočná- lebo jej meno, Lumikki, znamená v preklade slovo Snehulienka. Vitajte v snehulienkinom svete.
Ku jej každodennému rituálu patrí aj návšteva školskej komory, kde sa dajú vyvolávať fotky. Ona tam zvykne len tak sama sedieť a rozmýšľať. No to ráno tam bude niečo iné. Iný pach. A dokým sa Lumikki spamätá, uvedomí si, že komora je plná bankoviek pokropených krvou. A vtedy to začne. Síce sa odmalička vyhýba problémom a záležitostiam druhých, tento kolotoč ju strhne so sebou. Kolotoč plný pištolí, drog, tajomstiev, zločinov, špinavých peňazí a možno aj priateľov...
Hlavná hrdinka je síce veľmi mladá na to, aby sa do niečoho takého zaplietla, ale je natoľko bystrá, že by to mohla dotiahnuť do úspešného konca.
Okrem zmeny jej zvykov, si musí zvyknúť na špehovanie, ešte väčšiu nenápadnosť, rýchlosť a svižnosť.
Lebo títo ľudia nehrajú Monopoly. Hrajú tvrdú hru, v ktorej je každá chyba kruto potrestaná.

                                                                                    Moje hodnotenie: 
Obálka knihy sa mi naozaj páči. Čierna, biela a červená vytvárajú dramatickosť a vážnosť príbehu. A takisto tieto tri farby sedia ku Snehulienke: červená ako krv, biela ako sneh a čierna ako eben, čo sú vlastne aj názvy ďalších dvoch častí tejto série. Len tak medzi rečou, je to veľmi úspešná fínska (snáď aj najúspešnejšia) kniha, ktorá zozbierala niekoľko ocenení a stala bestsellerom takmer v 50 krajinách sveta, čo je celkom slušné.
Celá táto kniha sa veľmi líši od tých, ktoré som čítala. Má zaujímavú obálku, pekné grafické prevedenie, ale hlavne, má atmosféru, ktorú vedia vytvoriť iba Škandinávci. Takú severskú, drsnú a zároveň tak realistickú. Síce tento príbeh rozpráva rozprávač, je to veľmi napínavé. Bolo by to síce zaujímavé aj z pohľadu Lumikki, no detektívky sa takto písať nedajú, lebo by to čitateľ nedokázal tak dobre pochopiť.
Lumikki je typická samotárka, ktorá nezapadá ku rovesníkom a žije si vo svojom svete. Je naozaj veľmi bystrá, všímavá. Jej najväčšou obranou a aj útokom je nenápadnosť. Je aj obetavá a citlivá, no tieto jej stránky nechce dať najavo. Osobne som si ju obľúbila. Nie je totiž tá z tých naivných hlupaní, ktorej jasný dôkaz dôjde po troch kapitolách. Okamžite čo dá vám súvis, či podozrenie, o tri riadky napadne aj Lumikki. Už len to bolo vzrúšo. Sledovať jej rýchle a bystré myslenie. Fascinovalo ma to. Autorka nestrácala čas.
Salla Simukka v kostýme Snehulienky
Celkovo boli postavy strojené klasicky, skôr šlo o príbeh, nie o medziľudské vzťahy, aj keď tie tam boli zakomponované tiež. Svet drog a jednaní nám autorka priblížila naozaj veľmi realisticky. Neposlúcha? Zastreliť. Komplikácie? Vybaviť.
Dejová línia nebola nejaká výnimočná, či príliš poprepletaná. Bola to detektívka pre mládež s veľmi dobrým nápadom- drogami. Síce to nemalo veľa zápletiek, komplikácií (tie mi tam chýbali), ten príbeh sa mi neskutočne páčil. A ani neviem prečo. Ten príbeh je obyčajný, no tá autorka ho dokázala tak skvele podať, že je jedinečný. Jej štýl je rýchly, bystrý, bez zbytočných opisov. Všetko sa deje rýchlo a má to spád. S takýmto prípadom som sa ešte nestretla, no bolo to zaujímavé.
Určite si chcem prečítať aj dvojku, aj keď vlastne neviem prečo. Ten príbeh nevynikal medzi ostatnými, no zároveň mám pocit, že široko-ďaleko takého niet. A toto je umenie. Vyvolať v čitateľovi zvrátené emócie. Je to až také obyčajné, až to je čudné a výnimočné. Veľmi sa teším na dvojku, som zvedavá čo si na nás autorka prichystala.
Príbehu dávam štyri hviezdičky. Pretože niečo malé mi tam predsa len chýbalo. Určite odporúčam už len preto, aby ste sa presvedčili o autorkinom talente lapiť čitateľa do pasce.



2 komentáre:

  1. Veľmi dobrá recenzia ;) Túto knihu by som si strašne chcela prečítať, pretože ten názov ma fascinuje a aj meno hrdinky Lumikki! Práve som prišla na to, že ju nutne potrebujem :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite odporúčam :) aj mňa meno Lumikki fascinuje, prajem pekný čitateľský zážitok :)

      Odstrániť