streda 30. decembra 2015

Všetky skvelé miesta

Theodore Finch má depresie a každý deň premýšľa nad smrťou.
Violet  Markeyová prežila autonehodu, kde zahynula jej sestra, ale ona prežila. 

Obidvaja sa stretnú na zvonici, tam, kde je tak ľahké zobrať si život. 

Autor: Jennifer Niven                                                                               
Počet strán: 339
Žáner: YA

Vydavateľstvo: Yoli
Rok: 2015

Anotácia: 
Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť.
Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť.
Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak?
Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní.
Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...


Moje hodnotenie: 
Na túto knihu som počula veľa recenzií- niektorí boli nadšení, niektorí nechápali ako môže byť niekto z tejto knihy nadšený, ale sú aj takí, ktorí ju označujú za priemernú. Osobne sa mi do nej bohvieako nechcelo, ale bola som na ňu zvedavá a celkom dlho čakala na poličke. 

Nemyslela som si, že táto kniha sa ma naozaj dotkne. Pustila som sa do nej, lebo prvá strana ma tak trochu upútala- Finch sa zamýšľa, kedy je vhodný deň na smrť. Nemyslí to ako kedy máme zrátané dni, ale kedy si ich sami dorátame. Jeho charakter sa mi páčil a zaradil sa k málu chlapčenských
postáv, do ktorého som sa naozaj zaľúbila, aj keď to bola taká psychologická postava, ktorá má silné depresie, náladovosť, každý sa mu smeje že je čudák a je v podmienke, inak ho vyhodia zo školy. Ale nebol to ten typ čudáka s okuliarmi ako popolníky, rovnátkami, zhrbenou postavou a šikanou. Vyzeral ako normálny zdravý chalan, ktorý však nikoho naozaj blízkeho nemal. A to bol jeho problém. Rodinu mal naozaj hroznú, priateľov mal ledabolo a nikto si nevšímal, že práve Finch, ten čudák, potrebuje pomoc.


Violet mi sprvu prišla ako nevýrazná a bojácna hrdinka, no po čase som ju začala chápať viac a zapáčila sa mi. Je to ten typ postavy, ktorého charakter sa vám odkryje až po čase a vy ani neviete ako. Síce Finch mal psychické problémy, Violet si stále prehrávala tú jazdu autom, kde umrela jej sestra a nie ona. A taktiež sa zmenila- už ju omrzeli jej kamoši zo školskej smotánky a bola viac sama a uzavretejšia.

Ja som si vykreslenie týchto dvoch úplne odlišných, a predsa veľmi blízkych, postáv veľmi užívala. Fincha som si zamilovala už od prvých strán, lebo jeho sarkastické poznámky ma stále vedeli rozosmiať. Celú knihu som prečítala za 3 dni a bolo to naozaj dobré čítanie- aj som si poplakala, aj som sa nasmiala a aj sa mi otvorili oči. Jednoducho krása. Asi by som vám nenašla jednu kapitolu, ktorá by ma hrozne nudila. Celý čas som sa zamýšľala nad tým ako asi tento príbeh skončí a síce sa ten koniec dal a aj nedal čakať, kniha tak vo mne zanechala ešte väčší čitateľský zážitok. Možno by som ju aj prirovnala k Aljaške od Greena, zdá sa mi o niečo tento príbeh aj lepší.


Okrem toho sa kniha venuje aj citlivej téme- samovraždám. Autorka sa s ňou stretla vo svojom živote a nielenže ju poznačila, ale týmto dielom chce odovzdať akési posolstvo, aby sme si uvedomili ako sa cítia tí, čo o nej premýšľajú a zároveň aj tí, čo sú ich blízki a snažia sa im podať pomocnú ruku. Tento príbeh je reálny. Je krásny a chytí vás za srdce. Stretla som sa síce aj s veľa negatívnymi recenziami, aj keď ich nechápem. No sto ľudí a sto chutí. Žiadnu knihu by sme nemali hneď odcudzovať podľa názoru ostatných, ale prečítať si ju a dať jej šancu. Ináč by ste prišli o Finchove hlášky, skúmania ľudského vnútra, príbeh neobyčajnej lásky a dokonca aj o ponaučenie a chápanie smutných ľudí.

Podľa knihy sa natočí aj film na ktorý som veľmi zvedavá a dúfam, že bude takisto skvelý a dojemný.


nedeľa 27. decembra 2015

Odvrhnutá

Emily stratila pamäť.
Nevie ako.
Nevie nič.
Ani len to, kto je. 


Autor: Jana Šulková                                                                  
Počet strán: 264
Žáner: romantický
Vydavateľstvo: Motýľ
Rok: 2015

Anotácia: 

Je strata pamäti nádejou na nový život alebo len oddialením nevyhnutého pádu?

Kedysi dávno som si želala stratiť sa z povrchu Zeme. Odísť niekam, kde ma nik nepozná, a začať odznovu.

Emily netušila, že sa jej želanie splní. Jedného dňa sa však preberie v nemocnici a nemá nič. Rodinu, priateľov a celú jej minulosť pohltila amnézia. Ujme sa jej evanjelický kňaz s manželkou a ponúknu jej nový život. Hoci Emily chce začať od nuly a zabudnúť, že kdesi existuje jej skutočná rodina, osud jej to nechce dovoliť.

V duši mám obrovský zmätok. Cítim bolesť a hnev, ktoré mi ako žalúdočná kyselina vyvierajú v hrdle, nútia ma správať sa iniciatívnejšie a sebavedomejšie. Ten hnev a zlosť ma burcujú. Na druhej strane ma však máta smútok a pocit odvrhnutia.
Najnovší román Jany Šulkovej vás vtiahne do hudobného prostredia. Rodinné napätie a tajomstvá, ktoré sa postupne vynárajú z hlbín minulosti, vás nenechajú chladnými. Odvrhnutá je životný príbeh dievčaťa, ktoré po strate pamäti odhaľuje svoju minulosť a jazvy na duši spôsobené blízkym človekom. Tie ju doviedli do ťažkej situácie, keď musí voliť medzi dvomi životmi. Náročnú voľbu navyše sťažuje láska, ktorá sa jej pripletie do cesty. Emily sa musí rozhodnúť, či odpustiť, alebo nie. Pretože odpustiť je často ťažšie, ako zabudnúť... 


Moje hodnotenie: 
Od autorky Jany Šulkovej som čítala aj jej predchádzajúce diela v poradí v akom vyšli. Autorka má
jednoznačne talent vyrozprávať príbeh či už ako rozprávač alebo z pohľadu hlavnej hrdinky. Odvrhnutá je taký skvost, kde sa mieša rozprávanie rozprávača o príbehu, o postave alebo z pohľadu postavy. Stretnete sa tam možno aj so všetkými podobami. Zo začiatku ma to jemne rušilo a nechápala som, či sa len autorka nudila alebo to chcela okoreniť. Až po dočítaní knihy som prišla na to, že je to z dôvodu, aby bol celý kompletný príbeh vyrozprávaný brilantne

Príbeh Emily, ktorá o sebe nevie nič, dokonca ani to ako sa naozaj volá, mi príde úplne iný ako autorkine predošlé knihy. Tu nie je na prvom rade láska a vzťahy, ale pátranie a rýpanie sa vo svojej hlave. Pretože spomienky sú veľmi vzácne. No čo ak ide o to, že spomienky si Emily nechce podvedome odblokovať? Čo ak je lepšie nič nezistiť? 

Nová mama Emily, Marta, robí na konzervatóriu a rozhodne sa tam zobrať aj ju. Aby zažila zmenu a mala kontakt s umením. Bol to veľmi dobrý krok, pretože Emily sa o sebe niečo dozvie- vie perfektne hrať na klavíri a aj spievať. Určite bola umelkyňa. V budove sa stretne aj so sympatickým a osamelým učiteľom klavíra Markom, ktorý sa na ňu pozerá s úžasom nielen jej krásnej hry, ale aj neuveriteľnej podoby s osobou, ktorú v minulosti poznal. Onedlho sa zoznámi aj s veselým umelcom Stanom, ktorý bude asi prvá osoba, ktorá sa s Emily rozpráva mimo nemocnice či obchodu.

Emily tak nezačne spoznávať len nových ľudí, ale aj samú seba. Spomienky sa pomaličky vynárajú, záblesky obrazov a tvári, či viet, si starostlivo zapisuje do svojho zápisníka ako jej radila pani psychologička. Kúsky mozaiky zapadajú do seba a začnú dávať zmysel. Chce to však naozaj vedieť?


Okrem lásky starostlivých nových rodičov tu nájdeme aj Emiline city. Je možné zamilovať sa do dvoch chlapcov naraz? Odkiaľ má vedieť ako sa správne rozhodnúť? Síce línia lásky v tejto knihe nie je až tak silná a popredu, niekde v pozadí je a príbeh skrášľuje. 

"Každý vzťah predsa zanechá v človeku akúsi stopu. Niektorý väčšiu, iný menšiu. Občas sa spamätáte za týždeň a občas sa nespamätáte ani za rok." 

Konce Jankiných kníh majú vždy svoju jedinečnosť a špecifickosť. Nie sú ošúchané a väčšinou sú úplne iné ako by som čakala. Preto ich milujem. Takisto aj tentoraz bol koniec iný a veľmi sa mi páčilo ako sa na konci postavy vyfarbili a Emily si azda konečne vybrala osobu, ktorú milovala, ale netušila to dovtedy, dokým o ňu neprišla. 

Okrem krásnej obálky kniha obsahuje aj texty piesní. Má krásnu umeleckú atmosféru plnú hudby, tajomstiev a zabudnutej minulosti. Odvrhnutú prečítate na jeden nádych a síce u mňa Silnejšiu ako osud neprekonala, je hneď za ňou a autorke gratulujem, že rozvíja slovenskú literatúru o jej krásne príbehy.  


sobota 12. decembra 2015

Len to nikomu nepovedz

Volá sa Eva, je tínedžerka a miluje tanec. Zdá sa vám ako úplne normálna baba? Možno. No celé jej okolie nevidí ju, len jej jazvu. A takmer každý školský deň zažíva šikanu. 

Autor: Miroslava Varáčková                                                  
Počet strán: 238
Žáner: romantický, YA
Vydavateľstvo: Slovart
Rok: 2015

Anotácia: 
Slová sú niekedy nebezpečnejšie než päste...

Ivo má dvadsať a život pred sebou. Mladšia sestra Eva je jeho jediná slabosť, pre ktorú bez okolkov vytiahne do boja. Sedemnásťročná Eva je bratov pravý opak. Odkedy je terčom posmechu medzi spolužiakmi, snaží sa byť neviditeľná. No s jazvou na tvári a stigmou rodinnej tragédie sa uniká pred spolužiakmi len ťažko. Keď nevinné žartíky prerastú v priamočiaru tyraniu, Eva nachádza jedinú radosť zo života už len pri tanci. A tam jej osud uštedrí poslednú a najtvrdšiu ranu menom láska.

Aj vo svojej jedenástej knihe dokazuje Miroslava Varáčková, že patrí medzi špičku slovenských autoriek pre tínedžerov. S nehou a porozumením píše o šikane, o pocitoch osamelosti v rozpadnutých rodinách a o priateľstvách tínedžerov, ktoré pre nich v ťažkých chvíľach znamenajú všetko. 


Môj názor: 
Na túto knihu som bola naozaj veľmi zvedavá, keďže o šikane som ešte nič také nečítala a nevedela som sa dočkať, keď otvorím knihu a začítam sa do riadkov tejto niečo viac ako dvesto stranovej knižky. Už obálka je sama osebe smutnejšia, ale umelecká- oslovila ma. 

Síce je tento príbeh o šikane, smútku a ťažkých témach a minulosti, je písaná takým nadľahčeným
štýlom, takže sa číta veľmi rýchlo a čitateľ sa po pár stranách ponorí do deja. Osobne som očakávala niečo viac depresívnejšie alebo ponurejšie, no nebolo to tam. Neviem, možno by som mala na knihu iný názor. Našťastie to nebola taká vyslovene depresívna kniha, nemusíte sa obávať. Skôr by som povedala, že je určená čitateľom, aby im otvorila oči, pretože šikana sa deje všade okolo nás a my sa väčšinou správame ako tí Evini nevýrazní spolužiaci- čušíme, pozeráme, ale snažíme sa nevidieť to. 

Mne kniha rozhodne otvorila oči a prinútila ma zamyslieť sa nad otázkou: Prečo sú ľudia takí zlí? Myslíte si, že nie sú? Tak otvorte túto knihu a začítajte sa. Poniektorí spolužiaci jej robili zo života peklo lebo chceli, lebo ich to bavilo, lebo z toho mali náramnú zábavu. A vôbec nikto, okrem jej nevyspytateľného brata Iva, jej nepomohol. Možno aj preto, že nikoho iného nemala. Táto kniha je citlivá, ale hovorí o drsnej téme. Otvorí nám oči pred čím ostatní oči zatvárajú. A pomôže nám vcítiť sa do postavy, ktorá je šikanovaná. Nebojte sa tejto knihy, pomôže vám pochopiť túto problematiku a ranených ľudí. 

Eva, hlavná hrdinka, je taká tichá, nesmelá, hanblivá a smutná. Čo iné jej zostáva? Pri niektorých hnusných poznámkach jej spolužiačky niekedy aj mne vbehli slzy do očí. Veľmi sa mi na nej páčilo,
že síce sa v knihe skloňovala samovražda niekoľkokrát, ani raz na ňu nepomyslela. Tu som si všimla tú vnútornú silu hrdinky.
Jej brat Ivo mi liezol na nervy, ale zároveň som ho mala aj celkom rada. Snažil sa hrať na rodiča, na veľkého brata, no nezvládal to. Evu si privlastňoval a tak sa o ňu bál, že bola ako uväznené vtáča v klietke. No nebol zlý, svojím spôsobom bol nepochopený a zdedil zlé gény... 

Evini spolužiaci boli hotovým príkladom hnusných deciek, ktoré veľmi radi šikanovali. Doteraz som nepochopila čo z toho mali, rovnako ako skutočné osoby v realite. Keď som o nich čítala, mala som sto chutí vyškriabať im oči, napľuť im do ksichtu alebo im urobiť niečo podobné ako oni robili Eve. 

No a potom prišiel na scénu Timo- romantický tanečník s nežným pohľadom na Evin tanec. Bol ako svetielko, ktoré rozžiarilo jej smutný stereotyp. Zbližovali sa tancom, až v ňom Eva konečne našla
trochu lásky, pochopenia a blízkej osoby. Timo sa mi naozaj veľmi páčil, keďže on Eva pokladal za niečo nadpozemské, mal bohovské romantické hlášky a celý mi prišiel úžasný. Jediné, čo by som vytkla tomuto páriku bolo, že mi tam chýbalo viac nejakej tej vášne alebo prejavov lásky. A tiež to, že jej pomáhal so šikanou len na konci (na rozdiel od Iva)

Túto knižku som prečítala za dva dni, bola napísaná veľmi dobre a nemala ani obúchanú či otrepanú tému. Malo by si ju prečítať čo najviac ľudí, aby tu bolo viac tých, čo chápu. Celý príbeh je písaný jazykom mladých a preto sa nesie v duchu slangových slov, nadávok a rôznych prezýviek. Príbeh sa tak stáva reálnejším a uveriteľnejším. Myslím si, že sa Mirke tento príbeh vydaril a prajem mu, aby mal veľký úspech u čitateľov. Dávam mu krásne štyri hviezdičky, pretože ešte nejaký malý kúsok skladačky dokonalosti mi tam chýbal. Ale je to perfektné slovenské čítanie. 




Za recenzný výtlačok ďakujem Vyd. Slovart a samotnej autorke :)
Knižku si môžete kúpiť aj TU.

štvrtok 10. decembra 2015

Vianočná súťaž s Ermenbooks!

Tak a je to tu, najkrajšie chvíle roka sa blížia. Vôňa kapustnice, jedla, zimná atmosféra a biely pohľad na svet. Neodmyselnou súčasťou sú samozrejme aj nejaké tie darčeky a knihomoli sa najviac tešia na knižky, však?

V prvom rade sa Vám musím veľmi pekne poďakovať za 11.000 kliknutí na blog, to číslo je úžasné a ja som z neho naozaj šťastná, ďakujem! Možno aj vďaka tomu som sa rozhodla opäť spustiť súťaž, aj keď je pravda, že sú Vianoce a súťaž o knihy k nim jednoducho patrí. Priznám sa, že som sa zobudila dosť neskoro dokým som výhry zaobstarala a odhodlala sa napísať tento článok. Nebudem teda zdržovať a prejdem k veci:


  • Súťaže sa môžu zapojiť čitatelia so slovenskou doručovacou adresou
  • Budem rada, ak dáte like na facebookovú stránku , ale nie je to striktná povinná požiadavka
  • Do súťaže sa zapojíte napísaním súťažného komentára
  • Súťaž trvá od 10.12.2015- 31.12.2015. Výhry vám teda prídu až po Vianociach, ale aspoň sa budete mať na čo tešiť :)
  • Výhercovia budú dvaja: jedného vyberiem náhodným losovaním, druhého podľa komentára
  • Odpovedať mi e-mailom do dvoch dní od vyhlásenie súťaže
  • Je jeden vstup naviac a to zdieľaním súťaže 
  • Súťaží sa o knihu Gwind, nezabiješ? od Lívie Hlaváčkovej a Osud od A. Noel. Obidve knihy sú úplne nové, nečítané a kúpené do súťaže.


Súťažný komentár
- napíšte mi váš e-mail, kde vás môžem v prípade výhry kontaktovať spolu s vaším menom
- GFC pod ktorým ma sledujete
- ak lajkujete stránku Ermenbooks na facebooku, napíšte mi, pod akým menom (nie je povinné
- o akú knihu máte záujem
- ak súťaž zdieľate, hoďte mi sem link (vstup naviac)
- A odpovedzte na otázky: 1, Čo si prajete na Vianoce/ aké knihy? 2, Ako vnímaš Vianoce ty, nájdeš si čas na čítanie? 3, Skús napísať krátke originálne vianočné prianie svojej najobľúbenejšej hrdinke/ hrdinovi (na základe týchto odpovedí budem vyberať jedného výhercu)


Všetkým zúčastneným ďakujem a zároveň prajem veľa šťastia v súťaži :)

sobota 5. decembra 2015

Labyrint 3: Vražedná léčba

Vyvrcholenie tejto knižnej série u nás ešte nevyšlo a preto som sa rozhodla prečítať si ho po česky. 
Očakávala som veľkoleposť, akciu, napätie a lásku... A ako to nakoniec dopadlo?

Autor: James Dashner                                                             
Počet strán: 310 
Žáner: dobrodružný, akčný, dystopický
Vydavateľstvo: Yoli
Rok: 2015

Anotácia: 
Thomas a hrstka jeho přátel unikli z nástrah Labyrintu. Přežili náročnou pouť Spáleništěm. Mnohokrát si mysleli, že už je konec, že to nemůže být horší. Přesto mají ty nejtěžší chvíle a nejbolestivější rozhodnutí teprve před sebou. Ve světě, který se pod tíhou zákeřné nemoci hroutí před očima, mezi šílenci na straně jedné a nevyzpytatelným ZLOSINem na straně druhé, se musejí poprat o naději. Ale mohou vůbec ještě někomu věřit? 

Môj názor: 
Druhý a tretí diel som si hneď objednala po dočítaní jednotky, teda celú sériu som čítala plynulo a za sebou. Počas celej dejovej línie sa neustále ukazovali nové otázky a niekedy aj klamlivé odpovede. Preto som bola naozaj veľmi zvedavá, či sa všetko vysvetlí v tomto poslednom dieli. 

Neviem čím to je alebo či sa to zdá len mne, ale Dashner začne normálne písať až okolo stej strany. To isté som pociťovala aj v predošlých dvoch častiach. V trojke bol začiatok dosť metúci a myslím si, že prvých sto strán mohol redukovať na polovicu, bolo by to lepšie a čítalo by sa to ľahšie. Čo musím vyzdvihnúť je, že kniha mala okolo 70 kapitol a boli dosť krátke, to som brala ako veľkú výhodu

Táto časť sa líši od ostatných v tom, že sa pravdepodobne odohráva v naozajstnej a drsnej realite. Preto je situácia pochmúrnejšia, depresívnejšia a každým dňom sa erupcia množí a zhoršuje sa. Niektoré postavy si vymenili karty, pretože niekedy hlavné boli teraz v tieni a tie nové sa zas rozvíjali a boli v popredí. Riešila sa tu hlavne otázka erupcie a teda medziľudské vzťahy tu nemali veľmi veľký priestor, čo ma dosť mrzelo. V dvojke ma práve toto bavilo, ale tam to aj očividne skončilo

Čeština mi nerobila vôbec žiadny problém s výnimkou niektorých špecifických názvov alebo slangových slov z Fleku. No to som si domyslela. Aj keď, logicky, v slovenčine sa mi to čítalo o dosť lepšie- zdalo sa mi, že slovenský preklad bol viac precítený a už len z vyjadrovania osôb som si vedela domyslieť aký asi ten človek je. Tu to bolo také suchšie. Takže český preklad sa mi nepáčil.

Osobne si myslím, že celú knihu Dashner dosť rozpisoval a naťahoval. Stále tam pribúdali samé komplikácie, čo by nebolo až také hrozné, keby ich nebolo veľa a už mi to pripadalo dosť umelé.


Koniec mal byť asi napínavý, ale mňa dosť nudil, keďže bol umelo pretiahnutý a niektoré veci mi prišli nereálne. Modlila som sa, aby som sa už prečítala cez tú scénu, lebo naozaj ma to nebavilo. Keby bol koniec a začiatok kratší, kniha by mala možno o 30-40 strán menej, bolo by to naozaj super, ale týmto si to u mňa dosť pokazil... 

Spomínala som, že v tomto románe láska nemala priestor. Nemala, ale za to puto priateľstva tu bolo viditeľne v popredí v porovnaní s ostatnými dielmi. Osobitne medzi Thomasom, Teresou a
Newtom. Sklamalo ma, že napr. taká Teresa sa tu len sem-tam mihla. Veď predsa Thomasove myšlienky boli v predošlých dieloch len a len o nej a teraz sa tu ani poriadne neobjaví? Brendu som si obľúbila v druhej časti, ale tu ničím nevynikala. Podobne ako ostatné postavy, aj ona zapadala do sivého priemeru a začala mi už liezť na nervy (pričom v druhej časti mi taká vôbec neprišla). Jediná výnimka bol asi Minho- ten sa našťastie vôbec nezmenil. Novinkou je aj to, že do deja sa vrátila jedna osoba, ktorá mala byť mŕtva, no smrť zasiahla niekoľkokrát a určite viacerým čitateľom to zlomilo srdce, rovnako aj mne. 

Koniec bol nielenže dosť rozťahaný a nudný, ale nebolo tu vysvetlené úplne všetko na čo som chcela odpoveď. Je síce pekné, že celá séria vlastne zobrazuje ľudské chyby až tak, že sa ľudstvo zničí, ale to ma neuspokojilo. Niektoré detaily zostali nevypovedané a ten koniec je dosť "nespokojný". Skončil aj dobre a aj zle (aj keď vo filme to bude samozrejme ináč). Neviem no. Čakala som nejaké úžasné a perfektné čítanie, ale nebavilo ma to viac ako predošlé knihy. Ani sama neviem, či som bola veľmi náročná na vyvrcholenie, alebo to bolo jednoducho fakt slabé. Tí, ktorí sú zvedaví ako to celé skončí by nemali váhať a prečítať si to ešte pred filmom, už len kvôli deju a rôznym zvratom. Ale počkajte si na slovenský preklad.