sobota 12. decembra 2015

Len to nikomu nepovedz

Volá sa Eva, je tínedžerka a miluje tanec. Zdá sa vám ako úplne normálna baba? Možno. No celé jej okolie nevidí ju, len jej jazvu. A takmer každý školský deň zažíva šikanu. 

Autor: Miroslava Varáčková                                                  
Počet strán: 238
Žáner: romantický, YA
Vydavateľstvo: Slovart
Rok: 2015

Anotácia: 
Slová sú niekedy nebezpečnejšie než päste...

Ivo má dvadsať a život pred sebou. Mladšia sestra Eva je jeho jediná slabosť, pre ktorú bez okolkov vytiahne do boja. Sedemnásťročná Eva je bratov pravý opak. Odkedy je terčom posmechu medzi spolužiakmi, snaží sa byť neviditeľná. No s jazvou na tvári a stigmou rodinnej tragédie sa uniká pred spolužiakmi len ťažko. Keď nevinné žartíky prerastú v priamočiaru tyraniu, Eva nachádza jedinú radosť zo života už len pri tanci. A tam jej osud uštedrí poslednú a najtvrdšiu ranu menom láska.

Aj vo svojej jedenástej knihe dokazuje Miroslava Varáčková, že patrí medzi špičku slovenských autoriek pre tínedžerov. S nehou a porozumením píše o šikane, o pocitoch osamelosti v rozpadnutých rodinách a o priateľstvách tínedžerov, ktoré pre nich v ťažkých chvíľach znamenajú všetko. 


Môj názor: 
Na túto knihu som bola naozaj veľmi zvedavá, keďže o šikane som ešte nič také nečítala a nevedela som sa dočkať, keď otvorím knihu a začítam sa do riadkov tejto niečo viac ako dvesto stranovej knižky. Už obálka je sama osebe smutnejšia, ale umelecká- oslovila ma. 

Síce je tento príbeh o šikane, smútku a ťažkých témach a minulosti, je písaná takým nadľahčeným
štýlom, takže sa číta veľmi rýchlo a čitateľ sa po pár stranách ponorí do deja. Osobne som očakávala niečo viac depresívnejšie alebo ponurejšie, no nebolo to tam. Neviem, možno by som mala na knihu iný názor. Našťastie to nebola taká vyslovene depresívna kniha, nemusíte sa obávať. Skôr by som povedala, že je určená čitateľom, aby im otvorila oči, pretože šikana sa deje všade okolo nás a my sa väčšinou správame ako tí Evini nevýrazní spolužiaci- čušíme, pozeráme, ale snažíme sa nevidieť to. 

Mne kniha rozhodne otvorila oči a prinútila ma zamyslieť sa nad otázkou: Prečo sú ľudia takí zlí? Myslíte si, že nie sú? Tak otvorte túto knihu a začítajte sa. Poniektorí spolužiaci jej robili zo života peklo lebo chceli, lebo ich to bavilo, lebo z toho mali náramnú zábavu. A vôbec nikto, okrem jej nevyspytateľného brata Iva, jej nepomohol. Možno aj preto, že nikoho iného nemala. Táto kniha je citlivá, ale hovorí o drsnej téme. Otvorí nám oči pred čím ostatní oči zatvárajú. A pomôže nám vcítiť sa do postavy, ktorá je šikanovaná. Nebojte sa tejto knihy, pomôže vám pochopiť túto problematiku a ranených ľudí. 

Eva, hlavná hrdinka, je taká tichá, nesmelá, hanblivá a smutná. Čo iné jej zostáva? Pri niektorých hnusných poznámkach jej spolužiačky niekedy aj mne vbehli slzy do očí. Veľmi sa mi na nej páčilo,
že síce sa v knihe skloňovala samovražda niekoľkokrát, ani raz na ňu nepomyslela. Tu som si všimla tú vnútornú silu hrdinky.
Jej brat Ivo mi liezol na nervy, ale zároveň som ho mala aj celkom rada. Snažil sa hrať na rodiča, na veľkého brata, no nezvládal to. Evu si privlastňoval a tak sa o ňu bál, že bola ako uväznené vtáča v klietke. No nebol zlý, svojím spôsobom bol nepochopený a zdedil zlé gény... 

Evini spolužiaci boli hotovým príkladom hnusných deciek, ktoré veľmi radi šikanovali. Doteraz som nepochopila čo z toho mali, rovnako ako skutočné osoby v realite. Keď som o nich čítala, mala som sto chutí vyškriabať im oči, napľuť im do ksichtu alebo im urobiť niečo podobné ako oni robili Eve. 

No a potom prišiel na scénu Timo- romantický tanečník s nežným pohľadom na Evin tanec. Bol ako svetielko, ktoré rozžiarilo jej smutný stereotyp. Zbližovali sa tancom, až v ňom Eva konečne našla
trochu lásky, pochopenia a blízkej osoby. Timo sa mi naozaj veľmi páčil, keďže on Eva pokladal za niečo nadpozemské, mal bohovské romantické hlášky a celý mi prišiel úžasný. Jediné, čo by som vytkla tomuto páriku bolo, že mi tam chýbalo viac nejakej tej vášne alebo prejavov lásky. A tiež to, že jej pomáhal so šikanou len na konci (na rozdiel od Iva)

Túto knižku som prečítala za dva dni, bola napísaná veľmi dobre a nemala ani obúchanú či otrepanú tému. Malo by si ju prečítať čo najviac ľudí, aby tu bolo viac tých, čo chápu. Celý príbeh je písaný jazykom mladých a preto sa nesie v duchu slangových slov, nadávok a rôznych prezýviek. Príbeh sa tak stáva reálnejším a uveriteľnejším. Myslím si, že sa Mirke tento príbeh vydaril a prajem mu, aby mal veľký úspech u čitateľov. Dávam mu krásne štyri hviezdičky, pretože ešte nejaký malý kúsok skladačky dokonalosti mi tam chýbal. Ale je to perfektné slovenské čítanie. 




Za recenzný výtlačok ďakujem Vyd. Slovart a samotnej autorke :)
Knižku si môžete kúpiť aj TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára