streda 30. decembra 2015

Všetky skvelé miesta

Theodore Finch má depresie a každý deň premýšľa nad smrťou.
Violet  Markeyová prežila autonehodu, kde zahynula jej sestra, ale ona prežila. 

Obidvaja sa stretnú na zvonici, tam, kde je tak ľahké zobrať si život. 

Autor: Jennifer Niven                                                                               
Počet strán: 339
Žáner: YA

Vydavateľstvo: Yoli
Rok: 2015

Anotácia: 
Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť.
Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť.
Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak?
Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní.
Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...


Moje hodnotenie: 
Na túto knihu som počula veľa recenzií- niektorí boli nadšení, niektorí nechápali ako môže byť niekto z tejto knihy nadšený, ale sú aj takí, ktorí ju označujú za priemernú. Osobne sa mi do nej bohvieako nechcelo, ale bola som na ňu zvedavá a celkom dlho čakala na poličke. 

Nemyslela som si, že táto kniha sa ma naozaj dotkne. Pustila som sa do nej, lebo prvá strana ma tak trochu upútala- Finch sa zamýšľa, kedy je vhodný deň na smrť. Nemyslí to ako kedy máme zrátané dni, ale kedy si ich sami dorátame. Jeho charakter sa mi páčil a zaradil sa k málu chlapčenských
postáv, do ktorého som sa naozaj zaľúbila, aj keď to bola taká psychologická postava, ktorá má silné depresie, náladovosť, každý sa mu smeje že je čudák a je v podmienke, inak ho vyhodia zo školy. Ale nebol to ten typ čudáka s okuliarmi ako popolníky, rovnátkami, zhrbenou postavou a šikanou. Vyzeral ako normálny zdravý chalan, ktorý však nikoho naozaj blízkeho nemal. A to bol jeho problém. Rodinu mal naozaj hroznú, priateľov mal ledabolo a nikto si nevšímal, že práve Finch, ten čudák, potrebuje pomoc.


Violet mi sprvu prišla ako nevýrazná a bojácna hrdinka, no po čase som ju začala chápať viac a zapáčila sa mi. Je to ten typ postavy, ktorého charakter sa vám odkryje až po čase a vy ani neviete ako. Síce Finch mal psychické problémy, Violet si stále prehrávala tú jazdu autom, kde umrela jej sestra a nie ona. A taktiež sa zmenila- už ju omrzeli jej kamoši zo školskej smotánky a bola viac sama a uzavretejšia.

Ja som si vykreslenie týchto dvoch úplne odlišných, a predsa veľmi blízkych, postáv veľmi užívala. Fincha som si zamilovala už od prvých strán, lebo jeho sarkastické poznámky ma stále vedeli rozosmiať. Celú knihu som prečítala za 3 dni a bolo to naozaj dobré čítanie- aj som si poplakala, aj som sa nasmiala a aj sa mi otvorili oči. Jednoducho krása. Asi by som vám nenašla jednu kapitolu, ktorá by ma hrozne nudila. Celý čas som sa zamýšľala nad tým ako asi tento príbeh skončí a síce sa ten koniec dal a aj nedal čakať, kniha tak vo mne zanechala ešte väčší čitateľský zážitok. Možno by som ju aj prirovnala k Aljaške od Greena, zdá sa mi o niečo tento príbeh aj lepší.


Okrem toho sa kniha venuje aj citlivej téme- samovraždám. Autorka sa s ňou stretla vo svojom živote a nielenže ju poznačila, ale týmto dielom chce odovzdať akési posolstvo, aby sme si uvedomili ako sa cítia tí, čo o nej premýšľajú a zároveň aj tí, čo sú ich blízki a snažia sa im podať pomocnú ruku. Tento príbeh je reálny. Je krásny a chytí vás za srdce. Stretla som sa síce aj s veľa negatívnymi recenziami, aj keď ich nechápem. No sto ľudí a sto chutí. Žiadnu knihu by sme nemali hneď odcudzovať podľa názoru ostatných, ale prečítať si ju a dať jej šancu. Ináč by ste prišli o Finchove hlášky, skúmania ľudského vnútra, príbeh neobyčajnej lásky a dokonca aj o ponaučenie a chápanie smutných ľudí.

Podľa knihy sa natočí aj film na ktorý som veľmi zvedavá a dúfam, že bude takisto skvelý a dojemný.


2 komentáre:

  1. Niceee :-) pekna recenzia... dostala som nejake poukazy do panta rhei tak uz viem na co pojdem :D super.... diki

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Naozaj nemáš začo, úprimne si myslím, že nebudeš ľutovať :)

      Odstrániť