sobota 30. januára 2016

Dám ti aj slnko

Táto kniha ukrýva neobyčajný príbeh dvoch súrodencov, dvojičiek, ktorí sú príliš rozdielni na to, aby žili v jednom dome. 
Noe je samotár a má veľký talent na kreslenie. 
Jude je krásna a jediné čo pozná, sú chalani a diskotéky. 
Lenže...
Lenže o tri roky je všetko inak.

Autor: Jandy Nelson                                                                             
Počet strán: 350
Žáner: YA, romantický

Vydavateľstvo: Slovart
Rok: 2015 

Anotácia: 
Keď majú trinásť, Jude príde na to, že je krásna a Noe, že je gej. Noe miluje okrem sestry už len kreslenie a robí všetko pre to, aby sa dostal na prestížnu umeleckú školu. Jude zamestnávajú viac chlapci. O tri roky je všetko inak. Na školu snov sa dostala Jude, ale je z nej utiahnutá sivá myška, čo sa skrýva za svoje obrazy. Z Noema sa stal pártyboy a lámač babských sŕdc. A ich mama je mŕtva. Dvojčatá spolu ledva prehovoria a ani jeden vlastne nevie prečo. Neuvedomujú si, že každý z nich tvorí len polovicu príbehu, a keby si k sebe našli cestu, dokázali by poskladať svoj svet dokopy, získali by druhú šancu na šťastný život..
Moje hodnotenie: 
V prvom rade by som chcela pochváliť obálku, ktorá je naozaj krásna, výrazná a jedinečná. Mne osobne sa veľmi páči. 
                            "Bojkotujem chalanov."                              "Vážne?" usmeje sa. "Beriem to ako výzvu." 

Do tejto knihy sa mi veľmi nechcelo. Lenže mala som také obdobie, kedy som neprečítala za mesiac vôbec nič a potrebovala som nejaký odrazový mostík. Toľko pozitívnych ohlasov ako na túto knihu som asi ešte ani nepočula a tak som sa dala zlanáriť. 


"Netrápi ma to, naozaj nie, len ma z toho bolí žalúdok, vlastne nie žalúdok, bolí ma duša, že som to dokázal urobiť, že som to urobil. Mal som sa trápiť. Mal som sa veľmi trápiť. 
Kniha má dvoch rozprávačov- šestnásťročnú Jude a trinásť až štrnásťročného Noema. Každý hovorí tú svoju polovicu príbehu. Noe príde na to, že je gej. Toto je moja prvá kniha s LGBT tematikou a bola to príjemná prvá skúsenosť. Páčilo sa mi jeho odlišné vnímanie chlapcov, ako vedel veci opísať a znázorniť. Noe je postava, ktorá vykresľuje citlivého chlapca v začiatkoch sebapoznávania. Do cesty sa mu totiž pripletie chlapec, Brian, a je naozaj veľmi ťažké pre obidvoch priznať farbu.
Jude som počúvala o niečo radšej. Určite aj preto, lebo hovorila svoju polovicu zo súčasnosti, čo bolo aktuálne. Jej bolo súdené spoznať chlapca s ťažkou minulosťou a zraneným srdcom. Bol to šarmantný Angličan s koženkou na motorke. Obidvaja súrodenci mali do svojich životov primiešanú lásku, tajomstvá a ťažobu na srdci. Takúto spúšť spôsobila smrť ich mamy. 

Z každej stránky doslova cítiť umenie a nežnosť. Nielenže je kniha unikátne graficky spracovaná-
takmer každá strana je iná a kreatívna, ale má aj perfektných rozprávačov. Ja som sa pri knihe ani raz nenudila, naopak, bola som ako na ihlách a hltala som každé slovo, každý riadok. V celej podstate opisuje príbeh rozbitej rodiny, kde si dvojčatá nemajú čo povedať. Za tri roky sa dokázali úplne zmeniť a nerozprávajú sa. Samozrejme každý má svoje tajomstvá, ale keby si ich povedali, príbeh  by bol dokonale vysvetlený a pochopili by ho. 

Nie nadarmo je na obálke knihy napísané Pripravte si kopec vreckoviek a ceruzku, ktorou si budete podčiarkovať všetky pasáže, čo vás chytia za srdce. Aj keby to tam nebolo, tú ceruzku by som si naozaj pripravila. Toľko krásnych myšlienok, citácií a citátov som asi v žiadnej knihe nevidela. Taktiež som nerozumela, keď som si prečítala o názoroch, je Green je oproti Nelson amatér. A vážne je. Pretože to, čo dokázala dať na papier, je neuveriteľné. Je to tak krásny príbeh lásky, až vás chytí za srdce. Stretnete sa s láskou medzi dvoma ľuďmi, ale aj súrodeneckou či rodinnou. Má veľa podôb a Jandy Nelson o tom vie. 
"Kvôli tebe som sa vzdala skoro celého sveta. Slnka, hviezd, oceánu, stromov, všetkého."
Páčilo sa mi, že Judy sa vedela rozprávať s mŕtvou babkou a verila na všakovaké veci. Páčilo sa mi, že Noe bol iný a mohla som vnímať svet jeho očami. Páčili sa mi opisy umenia- ako vznikajú kresby, portréty, či sochy z kameňa a hliny. Páčili sa mi aj vedľajšie postavy ako Brian alebo Oscar. Rozčuľovala ma tragédia čo sa stala, ale vďaka úprimnosti všetci zistili aká bola pravda. Priznávam, vyzeralo to, ako keby v meste žilo desať ľudí... alebo to tak jednoducho malo byť? Nechajte sa vtiahnuť do príbehu o všetkých druhoch lásky, o odpustení, pochopení a o niečom viac ako môže racionálny mozog pochopiť. Táto kniha je naozaj geniálna a krásna



utorok 5. januára 2016

Klamári

Leto. 
Súkromný ostrov. 
Snobská rodina. 
Štvorica nerozlučných priateľov. 
A jedna zdrvujúca katastrofa. 

Autor: E. Lockhart                                                                              
Počet strán: 238
Žáner: YA
Vydavateľstvo: YOLI
Rok: 2015

Anotácia: 
Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. Rok čo rok sa tak stretávajú aj štyri spriaznené duše, sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat. Ten celkom nepatrí do rodiny, čo mu hrdí Sinclairovci dávajú pocítiť. Rodina ich nazýva Klamári. Sú v rovnakom veku, a keď sa stretnú, robia len zlobu.
Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. Dokonca ani od Gata, s ktorým sa do seba zaľúbili. Čo im spravila, že na ňu zanevreli?
Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...


Moje hodnotenie: 
O Klamároch (We were liars) som počula ešte dávno predtým ako u nás táto kniha vyšla. Počula som samé šokujúce a zväčša pozitívne ohlasy. Pôvodne som sa na ňu chystala v češtine, ale nakoniec som si predsa len počkala na slovenský preklad. Obálku má podľa mňa naozaj peknú a zaujímavú, aj keď som si myslela, že zanechajú pôvodnú, tá mala tiež niečo do seba. Chýbala mi tu aj napríklad mapka ostrova o ktorej som sa dozvedela z iných recenzií. Určite by to pomohlo na lepšiu orientáciu, keďže hlavný dej sa odohrával tam. 

Netoleruj zlo, ktoré môžeš zmeniť. -Gat

Čakala som nejakú príjemnú oddychovku so šokujúcim zvratom na konci. Kniha nie je ani veľmi hrubá, takže som si myslela, že to bude chvíľková záležitosť. No nestalo sa. E. Lockhart má tak
úžasný štýl písania, že sa to proste ani nedá. Používa krátke vety, slovné hračky, dynamické opisy a v každej vete sa pokúšate odhaliť nejaké tajomstvo. A síce ho tam hľadáte a hľadáte, nenájdete ho tam. Skryla ich totiž všetky bravúrne. Okrem neskutočného štýlu písania a rýchlych dialógov, sa stretnete aj s krátkymi a trochu divnými rozprávkami. Snažíte sa ich pochopiť, ale ste si tým až takí neistí, že to necháte tak. 

Klamári ma naozaj dostali. Leto, súkromný ostrov, snobská rodina a štyria priatelia. Aspoň na chvíľku som mala pocit, že som tam s nimi a užívam si horúce slnko a šum mora. Hlavná rozprávačka, Cady, sa stane vašou priateľkou a zasvätí vás do života bohatej rodiny. Zoznámi vás s bratrancom Johnnym, uletenou sesternicou Mirren a s chalanom, ktorý tak trochu do ich rodiny nepatrí- Gatom. Mne hlavní hrdinovia neprišli ničím výnimoční. Johnny a Mirren boli fajn, ale neboli vyobrazení ako nenahraditeľné postavy s niečím špecifickým. Ani Cady mi na hlavnú hrdinku neprišla nejaká úchvatná. Bola celkom bystrá a romantická duša, no stretla som sa s desiatkami lepších postáv. Gat bol asi najdivnejší z nich a preto sa aj niečím líšil- či už to boli myšlienky, činy, slová alebo romantické gestá. Páčil sa mi, lebo bol iný a v kútiku duše som Cady závidela, no nakoniec som pochopila, že nebolo čo. Postavy teda neboli zvládnuté nejako bravúrne (dajme tomu, že Cady a Gat sa nepočíta), ale ich priateľstvo bolo veľmi nezvyčajné. To malo naozaj takú špecifickú atmosféru, že som bola ochotná tento detail prehliadať. 


Čítanie nie je len o pozeraní sa na písmenka a slová. Je to aj o myslení, podozrievaní a spájaní si súvislostí. Samozrejme že E. Lockhart sa postarala o to, aby som sa na konci cítila ako totálne nevšímavá osoba. Pretože tie náznaky boli až tak očividné, až tak viditeľné, že som ich vôbec nevidela. Nečakala som to. Tešila som sa na ten koniec, či ma rovnako tak dostane ako ostatných, ale... toto som naozaj nečakala. Nebolo to žiadne detektívne vyvrcholenie, ako som si myslela. Bolo to niečo tak mätúce, tak divné a tak úplne odlišné, že som ostala vykoľajená. Odrazu mi všetky zvláštne náznaky, slová, nelogické postupnosti, záblesky spomienok a rozprávky... dávali zmysel.  Deň po dočítaní knihy som si stále v knihe listovala, čítala nejaké pasáže a uisťovala sa na internete, či som ten záver dobre pochopila. Bol nielenže zarážajúci, ale aj smutný. Hranica medzi tým, či poviem, že bola táto kniha geniálna alebo úplne od veci je asi taká tenká ako medzi genialitou a šialenstvom. 

Nakoniec som sa rozhodla pre to, že táto kniha je fakt dobrá. Vynikajúca. Šialená a perfektná. Bolo to asi to najdivnejšie a najmätúcejšie čítanie aké som kedy držala v rukách. Nežartujem. Ešte žiaden príbeh mnou tak neotriasol ako tento a celkom dlho som sa rozhodovala, čo napíšem do recenzie, lebo stále som si nebola istá. No vo mne sa moje pocity ustálili a kniha ma naozaj dostala. Môžem vám zaručiť, že ak si túto knihu prečítate, poviete, že niečo také ste ešte nečítali. No nemôžem vám zaručiť že po dočítaní poslednej kapitoly nevyhodíte knihu z okna. Je to literárny skvost a ani sa nedivím, prečo je táto kniha taká populárna. Boli tu tajomstvá, katastrofa, romantické leto, láska, skvostný štýl písania a pekné pasáže. Takže určite odporúčam.