piatok 30. decembra 2016

This is not a love story

Toto je príbeh o dievčati, Kitty, ktorá sa s mamou presťahovala z Londýna do Amsterdamu. 
Je to príbeh o chlapcovi, Theovi, ktorého rodičia poslali preč z mesta. Pretože urobil niečo, čo nemal. 
A taktiež o Ethanovi, ktorý hovorí chrapľavou holandčinou a neznáša britskú zdvorilosť. 

Autor: Keren David                                                                           
Počet strán: 346
Žáner: romantický 
Vydavateľstvo: Atom 
Jazyk: anglický
Rok vydania: 2015 

Pôvodná anotácia: 
Kitty dreams of a beautiful life, but that's impossible in suburban London where her family is haunted by her father's unexpected death. So when her mum suggests moving to Amsterdam to try a new life, Kitty doesn't take much persuading. Will this be her opportunity to make her life picture perfect? In Amsterdam she meets moody, unpredictable Ethan, and clever, troubled Theo. Two enigmatic boys, who each harbour their own secrets. In a beautiful city and far from home, Kitty finds herself falling in love for the first time. But will love be everything she expected? And will anyone's heart survive? 

Moje hodnotenie: 
Bolo načase siahnuť po nejakej anglickej knižke a preto som na Vianoce dostala práve túto. Vybrala som si ju... vlastne ani neviem prečo. V prvom rade: vôbec nie je známa, o autorke som v živote nepočula. Ale keď som si prečítala anotáciu, bolo to ako znamenie z neba. Príbeh o troch ľuďoch, o Amsterdame a o láske. O náhode a osude. 




Z celej anotácie ma najviac omámil ten Amsterdam. Páčilo sa mi, že príbeh je zasadený do inej krajiny ako je Amerika/ Veľká Británia. Ešte lepšie však bolo to, že autorka v Amsterdame žila niekoľko rokov a preto dokázala veľmi pútavo opísať Holanďanov, holandské zvyky, Amsterdam, spôsob života a dokonca sa môžem pochváliť že som sa naučila dve holandské slovíčka. Povedané iným spôsobom: táto kniha ma dostala







One day you will meet someone and fall in love and you won't want to take things slow at all, I promise you. You'll think about nothing except when you can see them and how you can be with them, and you won't worry about anything.
Kniha sa mi čítala fantasticky- nemá ťažkú angličtinu, takže som veľa rozumela. Aj napriek tomu
som mala po ruke pentelku a papier, kde som si písala slovíčka, ktoré som nevedela a chcela som vedieť. Okrem toho, že kapitoly som brala ako Hamilton, sa mi páčili aj postavy. Kapitoly boli písané z dvoch uhlov pohľadu: z Theovho a Kittinho. Dvoch Londýnčanov, ktorí sa stretli v medzinárodnej škole v Amsterdame. Náhoda? 

Kitty je hlavná hrdinka, ale predovšetkým- je normálne dievča. Tým chcem povedať, že nie je naivná, ani hlúpa alebo nereálna. Niekedy som ju za jej priame otázky milovala.
Theo pochádzal zo silno veriacej židovskej rodiny, takže veľa krát boli v knihe spomenuté židovské sviatky alebo názvy predmetov. Páčilo sa mi aký bol. Písal knihu, jeho život vyzeral dokonale, akurát že taký nebol a navyše, urobil niečo zakázané. Niečo také, čo dohnalo jeho rodinu k tomu, aby ho poslali do Amsterdamu k jeho bratrancovi. 
Ale úplne najviac som sa nasmiala na Ethanových hláškach- ten to naozaj vedel. Bol sarkastiscký, s ničím sa nebabral a mal naozaj výstižné poznámky. Presne taký typ chalana, ktorý je drsný, pričom vnútri je naozaj veľmi plachý. 
You ve got got to pay attention to your own feelings.
Do trištvrtiny knihy sa všetko vyvíjalo tak, ako som očakávala, keď odrazu... BUM. A ja som bola
odrazu úplne vedľa vykoľajená z toho, že sa príbeh rútil iným smerom. Nie zlým, iba iným a preto som bola zmätená. Rada by som vám naznačila o čo asi šlo, ale keby som to bola urobila, ten šok by ste určite nezažili. Čakala som niečo iné, niečo... predvídateľnejšie. Naposledy som sa tak cítila, keď som čítala knižku Klamári (We were liars), to bol tiež parádny šok. Chvíľu som nevedela čo si mám o tejto knižke myslieť, ale o pár hodín som sa spamätala a uvedomila si, že je to jedna z najlepších kníh, aké som v tomto roku (alebo vôbec) čítala. 

V konečnom dôsledku som si túto knižku zamilovala. Pre to, lebo má reálny dej- nie je to sladká nacukrovaná dejová línia, tiež pre to, lebo sa odohráva v prekrásnom Amsterdame (hovorím, lebo som tam asi aj bola) a aj pre to, lebo tento príbeh má krásnu atmosféru. Autorka nám prezradí aj pár pikošiek- napr. také, že Holanďania nemajú záclony a vidno im do celého domu, lebo sú toho názoru, že nemajú čo skrývať a sú úprimní, taktiež že káve s mliekom hovoria "zlá káva", že nevedia povedať "prepáč" atď. Pre mňa to bolo naozaj zaujímavé čítanie- nechýbala láska, nechýbal zvrat, krásne prostredie, atmosféra, napätie a rýchle otáčanie stránok. A tiež by som rada dodala, že je to správna voľba, ak chcete siahnuť po nejakej anglickej knižke, ale nemáte dosť odvahy. Naozaj je napísaná ľahkou angličtinou a každý sa rýchlo chytí.  PS: Filmovú verziu by som si nastopro pozrela, pravda, ak by bola nejaká v pláne.



sobota 24. decembra 2016

Rozhovor s Jankou Šulkovou

Nie je to až tak dávno, čo slovenskej autorke Janke Šulkovej vyšla už štvrtá knižka v poradí. Jej tvorba je dynamická a zakaždým iná. Práve pre to som sa rozhodla urobiť s ňou malý rozhovor- snažila som sa pýtať netradičné, aj keď trochu zaváňajúce vianočné otázky.

1. Naposledy som s tebou robila rozhovor pred dvomi rokmi. Vtedy ti vyšla tvoja prvá knižka Dievča s maskou a dá sa povedať, že si bola na slovenskom trhu úplný nováčik. Čo sa od tej doby zmenilo? Máš pocit, že slovenské publikum je skôr kritické alebo naopak, úžasné a povzbudzujúce?

Vážne je to už tak dávno? Páni! Ten čas mi neskutočne letí. Pre mňa sa nezmenilo nič, teda okrem toho, že miesto jednej knihy mi už vyšli štyri, čo je pre mňa neskutočný dar. Teší ma, že sa moje knihy stále čítajú, že mám okolo seba mnohé čitateľky, ktoré sú úplne top fanúšičky a majú každú moju knihu prečítanú niekoľkokrát. Ani si neviete predstaviť, aká je to pre mňa podpora a radosť! Podľa mňa je slovenské publikum povzbudzujúce, hoci je pravda, že sa nájde aj pár kritík, ale to patrí k tomu, i keď niektoré, kruto mierené slová občas zamrzia. V podstate si ani neviem predstaviť, že by som dostávala len pozitívne hodnotenia.

2. Pri rozhovoroch so spisovateľmi sa rada pýtam, aké majú rituály pri písaní: či musia mať šálku kávy na stole, psa na kolenách alebo musia písať neustále. Ako to je u teba?

Ja mám rituálov viac. Ten prvý je, že svoje písanie delím na teoretické a praktické. Počas teoretickej fázy zbieram materiál, robím si poznámky, uvažujem o postavách, o dejovej línii, aby som sa v čase, keď sa budem môcť venovať písaniu, mala od čoho odraziť. Tá praktická časť – napísanie samotnej knihy – mi už potom zaberie len pár mesiacov práce, čomu sa mnohí čudujú, ale pravda je taká, že kniha už „existuje“ a ja ju v čase písania len „hodím na papier“ a dotiahnem niektoré veci. Neviem totiž písať rozvláčne, napr. rok či dva roky štýlom, že napíšem dve strany za týždeň. To mi nejde. Ja musím byť v čase písania úplne odovzdaná príbehu a jeho vzniku a nerušená napr. učením sa na skúšky či písaním seminárky. No a ďalší rituál je, že píšem vždy v rovnakej polohe. Na gauči, s vyloženými nohami a notebookom na kolenách. Ničím si tak chrbticu, ale za stolom mi to naozaj nejde, skúšala som to a bolo to na nič.

3. Nechystá sa preklad jednej z tvojich kníh do češtiny príp. do iného jazyka?

Neviem o tom. Momentálne sa o to nesnažím a asi sa tak skoro ani nebudem a šanca, že by taká ponuka prišla sama od seba je mizerná. Pochopiteľne, by ma to potešilo, no v súčasnosti to nie je mojou prioritou. Dôležitý je pre mňa domáci trh a jeho čitatelia.

4. Ak by si mohla, ktorú knižku by si videla najradšej preloženú?

Myslím, že by som vybrala knihu Silnejšia ako osud. Je pravda, že s knihami je to ako s deťmi a autor si nemôže vybrať, ktorú má najradšej, no Silnejšia ako osud je mi srdcu najbližšia z viacerých dôvodov, tak by som zrejme volila tú.

5. Viem, že sa bavíme v čisto teoretickej rovine, ale do akého netradičného jazyka by si si dala preložiť vlastné knižky (napr. fínčina, holandčina, poľština či španielčina)?

Nedávno bola kamarátka na Islande a z jej slov ma zaujalo, aký je tam knižný trh. Už len to, že majú pomerne málo obyvateľov (niečo cez tristotisíc), no pritom dosť veľký výber kníh vo svojom jazyku, je pre mňa úchvatné. Takže by som zrejme volila islandčinu. Bolo by to dobrodružstvo.

6. V každej knižke sa venuješ inej originálnej téme a inému prostrediu. V knihe Dievča s
maskou to bola snobská škola, v knihe Silnejšia ako osud konské prostredie, v diele Odvrhnutá zas hudobnícke a v najnovšej knižke Skús to znovu to je niečo úplne iné... Odkiaľ čerpáš námety a problematiku, ktorú v texte rozvíjaš?


Popravde, z tejto otázky mám vždy rozpaky, nech sa ma to spýtajú kdekoľvek. Jednak preto, že je to asi najčastejšie kladená otázka a jednak preto, že na ňu neviem adekvátne odpovedať. Inšpirácia zväčša príde sama od seba, podporovaná, samozrejme, pozorovaním okolia, vlastnými skúsenosťami a zážitkami, a dopracovaná fantáziou. Takže povedať presne, odkiaľ čerpám, je nemožné. Ja tomu hovorím dar z hora.

7. Tešíš sa na Vianoce? Pochváľ sa, čo si napísala do listu pre Ježiška?

Teším, pretože konečne budem trochu oddychovať, hoci ma čaká aj úmorné učenie a písanie vedeckých prác, no aspoň nemusím skoro ráno vstávať a utekať do školy. A, samozrejme, konečne budem mať viac času na rodinu a priateľa, čo je pre mňa najdôležitejšie. List som Ježiškovi nepísala, nerobím to už roky, no mám lístok, na ktorom mám napísané knihy, ktoré ešte nemám a ktoré chcem, tak verím, že sa ním Ježiško inšpiruje. Odkedy som dospelá a schopná si zarobiť, čo už je pár rôčkov, vianočné darčeky, ktoré dostanem, pre mňa nie sú extra dôležité, hoci, samozrejme, potešia. Viac ma baví a teší darčeky dávať.

Ďakujem krásne za rozhovor a všetkým želám požehnané sviatky strávené možno aj s jednou z mojich kníh  :)

nedeľa 18. decembra 2016

Vianočná súťaž

Zdravím všetkých! Dúfam, že sa svedomito pripravujete na najkrajšie obdobie roka- nakupujete darčeky, balíte ich do krásnych lesklých papierov príp. ešte vymýšľate čím by ste mohli svojho blížneho potešiť. Ja som bola doteraz zahrabaná za učebnicami, vystresovaná z písomiek s kalkulačkou v ruke. Neviem sa dočkať, kedy sa ten blázinec skončí a na Zemi sa zastaví čas a každý sa bude usmievať, lebo sú Vianoce. 

Ako aj po iné roky, aj tento rok som si pre Vás pripravila súťaž. Avšak, tento rok sa nebude súťažiť o knižky, ale o niečo špeciálne- o Časovrat z Harryho Pottera s modrým pieskom a o náhrdelník so symbolom Sebazaprenia z Divergencie (aspoň teraz sa posnažme byť kúsok pokorní!). 





















Podmienky súťaže: 
- mať poštovú doručovaciu adresu na Slovensku 
- vyplniť FORMULÁR v čase od 18.12.2016 do 5.1.2017 
- držať si prsty a poriadne čítať cez Vianoce :) 

- Výhercu kontaktujem e-mailom, ktorý zadal pri vyplnení dotazníka najneskôr 7.1.2017  

Nepovinné
- lajk na fb stránku 
- pripojiť sa k GFC 




nedeľa 4. decembra 2016

Dom pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej

Deti s neuveriteľnými schopnosťami existujú. A vždy existovali. 
Odjakživa žili na miestach, ktoré boli ľudským očiam skryté. 
Jacobov dedko mu odmalička rozprával o jednom z týchto miest a práve on, jeho vnuk, bol jediný, ktorý mu veril. 

Autor: Ransom Riggs                                                               
Počet strán: 348 
Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Kalligram
Rok: 2013

Pôvodná anotácia: 
Tajomný ostrov. Opustený sirotinec. Zvláštna zbierka veľmi podivných fotografií. To všetko čaká na odhalenie v knihe Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej, fascinujúcom románe, kde príbeh, spolu s výnimočnými dobovými fotografiami vytvárajú nezabudnuteľný čitateľský zážitok, ktorý vo vás bude rezonovať ešte dlho po dočítaní!
Vydajte sa spolu s hlavným hrdinom Jacobom na vzdialený ostrov, kde objavuje rozpadávajúce sa trosky sirotinca slečny Peregrinovej. Tu postupne zisťuje, že jeho chovanci boli viac ako podivní a na ostrove boli možno držané v akejsi karanténe a z veľmi dobrých dôvodov. A zdá sa, že nejakým zvláštnym spôsobom môžu byť stále nažive! Na návštevu domova pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej nikdy nezabudnete! 


Moje hodnotenie: 
Predtým ako som sa do knihy pustila, počula som na ňu mnoho recenzií- aj negatívnych a aj pozitívnych. Rozhodla som sa preto nemať žiadne očakávania- len som sa plynulo pustila do čítania. Pravda, mala som zmiešané pocity, pretože kniha na prvý pohľad vyzerá desivo a bála som sa, že to bude až príliš strašidelné. Našťastie, s rukou na srdci môžem prehlásiť, že je to krásne čarovné fantasy a žiaden horor. 


Slovenské vydanie ma ohúrilo prepracovaným dizajnom. Prekrásna obálka, kvalitný prebal a drahé vzorované papiere zvnútra knihu zdobia. Mňa osobne si získala obyčajná látková záložka, ktorá je prišitá ku viazaniu a samozrejme fotografie vnútri. Text v súlade s fotkami či úryvkami básní pôsobí hodnotným dojmom, ktorý každého nadchne. Výhodou je, že fotky ktoré Ransom opisuje v príbehu sa nachádzajú o pár strán ďalej, čiže to pôsobí reálnejšie a živšie. Posledný krát hovorím- slovenské vydanie je božské! 

Dom pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej sa u mňa zaradil na druhú priečku (čo sa týka fantasy), rovno za Harryho Pottera. Netuším prečo, ale ten príbeh je magický. Nezvyknem čítať aj v
Autor série- Ransom Riggs
autobuse alebo v škole (kde je hluk), ale pri tejto knihe som spravila výnimku- každú voľnú chvíľu som čítala a bola som zahĺbená do príbehu. Každou bunkou som sa ponárala do Jacobovho dobrodružstva, pri sarkastických poznámkach som sa od srdca smiala a nechala som sa unášať písmenkovými prívalmi. Je to hlboko umelecký text okorenený štipkou humoru, napätia a samozrejme zvláštnymi fotografiami. Postavy boli tiež premyslené- hlavná postava Jacob mi pripadal ako strašne super chalan so srdcom na správnom mieste, slečna Peregrinová na mňa pôsobila trošku striktne, no aj napriek tomu to je láskavá osoba no a deti z domu... tie boli tiež úžasné. Či sa už jednalo o dievča, ktoré levitovalo, o chlapca v ktorom žili včely, nízke dievčatko, ktoré bolo nezvyčajne silné, Emmu, ktorá ovládala živly, chlapca, ktorý dokázal oživiť mŕtve či neviditeľného Millarda- všetci boli úžasní. 



Mne najviac okrem Jacoba prirástla k srdcu Emma, Enoch a Millard. Tiež by som pozdvihla premyslený spôsob fungovania takýchto sirotincov po celom svete. Ak sa na knihu chystáte, zoznámite sa s množstvom nových pojmov, ktoré sa vám budú chvíľku pliesť. Ak si túžite prečítať nejakú naozaj čarovnú fantasy, ktorá vám pomôže opustiť vaše starosti a denný zhon, Dom pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej je ako pre vás. Pripravte sa na sivú anglickú atmosféru, neobyčajných detských hrdinov, tajomstvá a nečakané ohrozenia popretkávané zabudnutou minulosťou.