sobota 24. decembra 2016

Rozhovor s Jankou Šulkovou

Nie je to až tak dávno, čo slovenskej autorke Janke Šulkovej vyšla už štvrtá knižka v poradí. Jej tvorba je dynamická a zakaždým iná. Práve pre to som sa rozhodla urobiť s ňou malý rozhovor- snažila som sa pýtať netradičné, aj keď trochu zaváňajúce vianočné otázky.

1. Naposledy som s tebou robila rozhovor pred dvomi rokmi. Vtedy ti vyšla tvoja prvá knižka Dievča s maskou a dá sa povedať, že si bola na slovenskom trhu úplný nováčik. Čo sa od tej doby zmenilo? Máš pocit, že slovenské publikum je skôr kritické alebo naopak, úžasné a povzbudzujúce?

Vážne je to už tak dávno? Páni! Ten čas mi neskutočne letí. Pre mňa sa nezmenilo nič, teda okrem toho, že miesto jednej knihy mi už vyšli štyri, čo je pre mňa neskutočný dar. Teší ma, že sa moje knihy stále čítajú, že mám okolo seba mnohé čitateľky, ktoré sú úplne top fanúšičky a majú každú moju knihu prečítanú niekoľkokrát. Ani si neviete predstaviť, aká je to pre mňa podpora a radosť! Podľa mňa je slovenské publikum povzbudzujúce, hoci je pravda, že sa nájde aj pár kritík, ale to patrí k tomu, i keď niektoré, kruto mierené slová občas zamrzia. V podstate si ani neviem predstaviť, že by som dostávala len pozitívne hodnotenia.

2. Pri rozhovoroch so spisovateľmi sa rada pýtam, aké majú rituály pri písaní: či musia mať šálku kávy na stole, psa na kolenách alebo musia písať neustále. Ako to je u teba?

Ja mám rituálov viac. Ten prvý je, že svoje písanie delím na teoretické a praktické. Počas teoretickej fázy zbieram materiál, robím si poznámky, uvažujem o postavách, o dejovej línii, aby som sa v čase, keď sa budem môcť venovať písaniu, mala od čoho odraziť. Tá praktická časť – napísanie samotnej knihy – mi už potom zaberie len pár mesiacov práce, čomu sa mnohí čudujú, ale pravda je taká, že kniha už „existuje“ a ja ju v čase písania len „hodím na papier“ a dotiahnem niektoré veci. Neviem totiž písať rozvláčne, napr. rok či dva roky štýlom, že napíšem dve strany za týždeň. To mi nejde. Ja musím byť v čase písania úplne odovzdaná príbehu a jeho vzniku a nerušená napr. učením sa na skúšky či písaním seminárky. No a ďalší rituál je, že píšem vždy v rovnakej polohe. Na gauči, s vyloženými nohami a notebookom na kolenách. Ničím si tak chrbticu, ale za stolom mi to naozaj nejde, skúšala som to a bolo to na nič.

3. Nechystá sa preklad jednej z tvojich kníh do češtiny príp. do iného jazyka?

Neviem o tom. Momentálne sa o to nesnažím a asi sa tak skoro ani nebudem a šanca, že by taká ponuka prišla sama od seba je mizerná. Pochopiteľne, by ma to potešilo, no v súčasnosti to nie je mojou prioritou. Dôležitý je pre mňa domáci trh a jeho čitatelia.

4. Ak by si mohla, ktorú knižku by si videla najradšej preloženú?

Myslím, že by som vybrala knihu Silnejšia ako osud. Je pravda, že s knihami je to ako s deťmi a autor si nemôže vybrať, ktorú má najradšej, no Silnejšia ako osud je mi srdcu najbližšia z viacerých dôvodov, tak by som zrejme volila tú.

5. Viem, že sa bavíme v čisto teoretickej rovine, ale do akého netradičného jazyka by si si dala preložiť vlastné knižky (napr. fínčina, holandčina, poľština či španielčina)?

Nedávno bola kamarátka na Islande a z jej slov ma zaujalo, aký je tam knižný trh. Už len to, že majú pomerne málo obyvateľov (niečo cez tristotisíc), no pritom dosť veľký výber kníh vo svojom jazyku, je pre mňa úchvatné. Takže by som zrejme volila islandčinu. Bolo by to dobrodružstvo.

6. V každej knižke sa venuješ inej originálnej téme a inému prostrediu. V knihe Dievča s
maskou to bola snobská škola, v knihe Silnejšia ako osud konské prostredie, v diele Odvrhnutá zas hudobnícke a v najnovšej knižke Skús to znovu to je niečo úplne iné... Odkiaľ čerpáš námety a problematiku, ktorú v texte rozvíjaš?


Popravde, z tejto otázky mám vždy rozpaky, nech sa ma to spýtajú kdekoľvek. Jednak preto, že je to asi najčastejšie kladená otázka a jednak preto, že na ňu neviem adekvátne odpovedať. Inšpirácia zväčša príde sama od seba, podporovaná, samozrejme, pozorovaním okolia, vlastnými skúsenosťami a zážitkami, a dopracovaná fantáziou. Takže povedať presne, odkiaľ čerpám, je nemožné. Ja tomu hovorím dar z hora.

7. Tešíš sa na Vianoce? Pochváľ sa, čo si napísala do listu pre Ježiška?

Teším, pretože konečne budem trochu oddychovať, hoci ma čaká aj úmorné učenie a písanie vedeckých prác, no aspoň nemusím skoro ráno vstávať a utekať do školy. A, samozrejme, konečne budem mať viac času na rodinu a priateľa, čo je pre mňa najdôležitejšie. List som Ježiškovi nepísala, nerobím to už roky, no mám lístok, na ktorom mám napísané knihy, ktoré ešte nemám a ktoré chcem, tak verím, že sa ním Ježiško inšpiruje. Odkedy som dospelá a schopná si zarobiť, čo už je pár rôčkov, vianočné darčeky, ktoré dostanem, pre mňa nie sú extra dôležité, hoci, samozrejme, potešia. Viac ma baví a teší darčeky dávať.

Ďakujem krásne za rozhovor a všetkým želám požehnané sviatky strávené možno aj s jednou z mojich kníh  :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára