sobota, 28. januára 2017

Nepriatelia Urdisu

Už ste počuli o novej slovenskej fikcii od mladej autorky? 

Autor: Vikória Drgoncová                                                                                 
Počet strán: 280 
Žáner: fantasy, dystópia 
Vydavateľstvo: ArtFloyd 
Rok: 2016 

Pôvodná anotácia: 

Premyslite si, na koho strane stojíte
Dva roky po skaze, ktorá prišla na svet v podobe netvorov - zmutovaných ľudí besniacich po čerstvom mäse, žije dvadsaťjedenročná Cynthia v pivnici pod troskami domu spolu so skupinou preživších. Lenže každým dňom sa čoraz viac ochladzuje a ona si uvedomuje, že sa musia premiestniť, aby prežili. V meste, do ktorého išli hľadať útočisko, sa však všetko skomplikuje a proti jej vôli ju odvezú do Urdisu - budovy, v ktorej by mala byť v bezpečí. Ibaže Cynthii sa postupne podarí preniknúť pod pozlátku tohto naoko bezpečného útočiska a to, čo tam nájde, sa jej ani vonkoncom nepáči. Čoskoro zistí, že sa neoplatí byť nepriateľom Urdisu... 


Moje hodnotenie: 
Priznám sa, že predtým ako som sa dostala k tejto knižke, vôbec som o nej nepočula. Dozvedela som sa o nej náhodou a oslovila ma natoľko, že som si ju okamžite chcela prečítať. Šťastie mi prialo a podarilo sa mi získať recenznú e-knihu. 

Začiatok knižky sa začína v ponurom lese ako Cynthia striehne na netvorov. Pripomína dokonalú hmlistú fantasy atmosféru. Postupne ma hlavná hrdinka previedla svetom a jeho systémom- ako funguje, čo sa stalo atď. Aj napriek tomu to bola len štipka z toho celého. Stále som sa dozvedela nejaké nové podmienky prežitia, o nových zvykoch, nových pravidlách... Pripadalo mi to, akoby na začiatku autorka sama nemala ucelený obraz vymysleného sveta a časom ho vymýšľala.


Preto sa mi začiatok  čítal asi najťažšie. Jednak pre to, lebo som sa nedokázala ponoriť do textu a do deja. Stále som čakala že sa niečo stane, mne to ukradne srdce a knihu zhltnem. Čo mi vadilo bolo tiež to, že síce sa príbeh začína ako fantasy, postupne sa mieša s žánrom dystópie a ešte rieši a kritizuje spoločenské problémy. Pripomínalo mi to ako nejaký chaotický mix- akoby mala autorka veľa nápadov na hlavné myšlienky knihy, lenže nevenovala sa jednej, ale všetkým naraz. Inými slovami- jednou knihou chcela toho vyjadriť mnoho, ale výsledok nebol veľmi usporiadaný.

Od polovice sa však všetko začalo zlepšovať- konečne sa to kolísanie upokojilo a ja som mala prehľad čo a ako funguje, komu o čo ide apod. Časti v Urdise si ma získali, pretože sa tu objavilo mnoho nových postáv a z okolia bolo cítiť blížiace sa nebezpečenstvo.

Poväčšine mi hlavné hrdinky problém nerobia, ale tu tomu tak bolo. Cynthia nebola naivná a ani vyslovene hlúpa, ale ničím si ma nezískala. Už od začiatku bola opisovaná ako skúsená a bystrá, ale keď prišlo na lámanie chleba, ukázala sa ako amatérka a ničím mi nevyrazila dych. Našťastie hodnoty a srdce mala na správnom mieste, takže som si nemusela trhať vlasy keď sa rozhodla impulzívne alebo až príliš riskantne. Naopak, Áron, si ma neskutočne získal. Táto postava bola asi najjasnejšie svetlo zo všetkých faktorov. Nič mi na ňom nevadilo, bol prirodzený, rozvážny a správal sa presne tak, ako bol vykreslený. Naozaj dokonalé prevedenie mužskej postavy. Okrem dvoch-troch hlavných postáv som ostatných vnímala hmlisto- nemali výrazné charakterové črty a niektorí mali až príliš podobnú minulosť.
V žiadnom prípade som na svojich rukách nechcela mať krv štyroch ľudí. Pravda, ak by oni najskôr nezabili mňa.
Čo sa stáva takmer v každej slovenskej knihe, ktorú som prečítala bolo to, že poniektoré hlášky alebo rozhovory vyzneli dosť neprirodzene alebo divne. Neviem čím to je, ale dosť často sa s tým stretávam. Tu mi to hneď udrelo do očí už od začiatku, ale potom to už nebolo také bežné a dalo sa to zniesť. Čo by som naopak vyzdvihla, boli úžasné opisy zbraní, situácií alebo vecí. Opisy boli naozaj dobre premyslené a mala som pocit, že daná vec je priamo predo mnou.  Miestami mi príbeh trošku pripomínal akoby napísaný na Wattpade (uškrnula som sa, keď som v poďakovaní zistila, že to je pravda).


Nepriatelia Urdisu sa odohrávajú po skaze  a príbeh bol vsadený do akoby vyprahnutého sveta. Páčil sa mi vymyslený systém, aj keď bol zo začiatku kostrbatý, časom sa vyhladil a šiel plynule. Už ku koncu knihy som bola vtiahnutá do deja a bolo to super. V diele sa vyskytujú aj netvory- pasáže s nimi boli dynamické a nebezpečné, ale jedna vec mi chýbala. Do konca knihy mi nebolo celkom jasné ako vznikli a prečo robili to, čo robili. Bez nich by bola knižka poväčšine dystopická a preto som sa čudovala, keď som nevidela to prepojenie.

Možno sa vám zdá, že z knižky bohvieako nie som nadšená a že ju vnímam až príliš kriticky, ale aj napriek tomu si myslím, že stojí to za to prečítať si ju. Je veľmi pekné, že niekto zo Slovenska napísal knižku z takéhoto súdku. Dielo ma aj mnohé pozitíva a je dôležité, aby si každý o hocijakej knihe utvoril svoj vlastný názor. Atmosféra príbehu je špecifická a tajuplná. Autorka pripravuje aj pokračovania, takže tento jeden diel sa rozrastie na sériu.

Za poskytnutie recenznej e-knihy ďakujem veľmi pekne samotnej autorke a vydavateľstvu. 



štvrtok, 26. januára 2017

Červená kráľovná

Svet je rozdelený farbou krvi. Práve tá rozdeľuje obyvateľstvo na výnimočných v luxuse a obyčajných v biede. 
Lenže zdá sa, že Mare je niečo medzi... 

Autor: Victoria Aveyard                                                            

Počet strán: 352 
Žáner: dystópia, fantasy
Vydavateľstvo: Motýľ
Rok: 2016 

Anotácia: 
Svet Mare Barrow je rozdelený krvou – červenou a striebornou.
Červená kráľovná je napínavý román od Victorie Aveyard, ktorý sa stal bestsellerom už v 25 krajinách.
Spoločnosť je rozdelená na dve časti – Strieborných špičkových bojovníkov s božskými schopnosťami a Červených jednoduchých občanov, ktorí žijú pod krutou vládou Strieborných.
Mare Barrow je sedemnásťročné dievča, ktoré patrí medzi Červených, a ani vo sne by jej nenapadlo, že by to mohlo byť inak. No opak je pravdou. Onedlho zistí, že aj napriek tomu, že je Červená, aj ona má svoje schopnosti – dokonca také silné a jedinečné, že ohrozujú celú vládu Strieborných.
Lenže zahrávať sa so silou je veľmi nebezpečné. Vo svete rozdelenom krvou sa odohráva boj, ktorý vyhrá len ten najstatočnejší. A tak sa proti sebe postavia Červení a Strieborní, princ proti princovi a Mare proti vlastnému srdcu, pričom zrada číha na každom kroku. A potom stačí už len jediný chybný krok, ktorý zničí svet, aký dosiaľ poznali.
Zachránia mladú Mare jej nezvyčajné schopnosti alebo sa jej stanú osudnými?
Príbeh plný intríg, triedneho boja a klamstiev prinúti čitateľa, aby sa ponoril do napínavého deja s túžbou zistiť, aký bude osud Mare – dievčaťa, ktoré si od začiatku obľúbi. 

Moje hodnotenie: 
Keď som sa dopočula, že nejaká nová kniha uzrie svetlo prekladateľského sveta, v okamihu som sa rozhodla, že Červenú kráľovnú si prečítam a budem ju mať doma. Anotácia ma veľmi nalákala a aj napriek tomu, že je to opäť americké, chcela som to. Vtedy to bolo preložené ešte iba do češtiny, ale veď čo... No a ubehol nejaký ten čas (rôčik- dva) a až teraz, keď už sú aj prvé dva diely v slovenčine, som sa zahanbene vrhla na český preklad Červenej kráľovnej. Zobrala som si ju na lyžovačku s nádejou, že si nájdem voľný čas. 

Veru, našla som si. Nebolo to však vôbec ťažké, pretože od tejto knihy som sa nevedela odtrhnúť. Neverila som, že existuje ešte nejaká fantasy/dystópia od americkej autorky, ktorá by ma mohla osloviť originalitou. Síce prvých sto strán som hltala ostošesť, veľmi mi to pripomínalo iné knihy. Mala som pocit, že to je mix všetkých známych fantasy sérií, aké som čítala. Postupne sa však dejová línia začala kryštalizovať a uberať sa vlastným smerom... a už sa to nepodobalo na nič. Aj napriek rozpačitému začiatku musím uznať, že príbeh je originálny, má šťavu a dramatický spád. 


Na hlavnej hrdinke sa mi páčilo to, že nebola dokonalá. Bola síce dobrá, ale aj ona mnohokrát niekomu klamala alebo zradila. Až ku koncu knihy som si uvedomila, ako autorka brilantne vykresala intrigy a zamotané pavučiny medzi tou vyššou vrstvou. Ona k nej mala naozaj blízko, keďže celý čas bola s princami a kráľovskou rodinou. Každá postava, či už dôležitejšia alebo nepodstatná, mala svoj príbeh a svoj charakter. Avšak pri vete, ktorá sa v knihe objavovala často- Každý môže zradiť, som naozaj nevedela, komu môžem s Mare dôverovať a komu nie. 

Keď sa na príbeh pozriem spätne, bol geniálny. Naozaj klobúk dole- toto bol príbeh na dlhé zimné
večery alebo chorľavé dni s čajom v ruke. Neskutočne dobre sa mi to čítalo- niektoré frázy vyzneli v češtine tak dokonale sarkasticky a kriticky, že som sa pousmiala nad ich významom a tóninou. Tým však nechcem zhodiť slovenčinu- možno to vyznelo rovnako dobre alebo ešte lepšie, to neviem. Na ďalšie diely sa však určite chystám v mojom milovanom rodnom jazyku, čiže môžem to potom aj porovnať.  

Ak by som mala vymenovať negatíva knihy, tak určite by som zdôraznila určitú predvídateľnosť. Kniha má plno prudkých zákrut o ktorých netušíte, ale zo začiatku mi pripadalo viacero dôležitých faktorov ako veľmi prehľadných a akože "náhodných". To mi trošku vadilo, keďže je mi úplne jasné, že naozaj by to tak nemohlo byť. V konečnom dôsledku knižku určite hodnotím kladne (a s otvorenými ústami). Konečne som natrafila na fantasy, ktorá ma oslovila a takmer po dvoch týždňoch vo mne naďalej rezonuje pocit a symboly tohto príbehu- láska, zrada, odvaha, výnimočnosť... Už teraz si mädlím ruky na pokračovania a neskutočne sa teším! 


streda, 25. januára 2017

Buď ťažký frajer

Buď ťažký frajer- návod na to, ako začať žiť 

Autor: Jen Sincerová                                                               
Počet strán: 243
Žáner: osob. rozvoj, motivačná literatúra 
Vydavateľstvo: Ikar 
Rok: 2015 

Anotácia: 


Buď ťažký frajer je motivačná kniha pre všetkých, čo chcú zúfalo zlepšiť svoj vlastný život, no nechcú pritom prísť o rozum. Vo svojej sviežej a zábavnej motivačnej príručke vám úspešná koučka a autorka bestsellerov Jen Sincerová ponúka 27 kapitol plných nesmierne inšpiratívnych príbehov, múdrych rád a jednoduchých cvičení. Občas používa aj hrubšie výrazy, ale to máte zadarmo. Okrem toho vám pomôže:

  • Identifikovať a zmeniť nevhodné vzorce správania.
  • Vytvoriť si život podľa svojich predstáv.
  • Zarobiť konečne nejaké prachy!Nakoniec pochopíte, prečo sa správate, ako sa správate, naučíte sa milovať to, čo nemôžete zmeniť a využívať silu Vesmírnej energie, aby ste to konečne poriadne rozbalili. 
Moje hodnotenie: 
Asi tá najväčšia krása v motivačnej literatúre spočíva v tom, že tie knihy si vás nájdu samé. Ja som sa napríklad úplnou náhodou dostala k tejto a odvtedy čítam každý večer nejakú motivačnú knižku. Predtým som týmto žánrom dosť opovrhovala a hovorila si, že ja niečo také nepotrebujem čítať, ja všetko viem. Lenže až po prečítaní 2-3 motivačných kníh som zistila, že som nič nevedela. Pravdupovediac, práve oni mi pomohli spoznať samú seba, odkryli mi zákutia pozitívnych myšlienok a držali ma nad vodou v období, keď som to najviac potrebovala a netušila som, čo mám robiť. 

Kniha Buď ťažký frajer ma naučila mnoho vecí, ale hlavne popri jej čítaní som zistila, že viem, aký chcem žiť život. To som napríklad ani netušila. Povedala som si, že toto a toto je nemožné, takže mám na výber z dvoch možností a jedna z nich snáď bude dobrá. A tak nejako sa pretlčiem. Keď sa teraz pozerám spätne, nemôžem uveriť, že som rozmýšľala tak... jednoducho... prízemne. Ale aspoň vidím progres, ktoré mi dali takéto múdre knihy. 

Nikde sa nepíše od koľkých rokov vám táto kniha môže prehovoriť do duše. Keď sa vám dostane do rúk, vtedy je ten správny čas.  Nie je dlhá, takže nemusíte sa s ňou trápiť mesiac, je úhľadne rozdelená do piatich častí a navyše, obsahuje hodnotné myšlienky. Nie pripečené reči. Myšlienky. Autorka, Jen, má neskutočný dar nakopnúť človeka, vysvetliť mu, že svet je krásny a povzbudiť ho. Kniha vás oboznámi so zákonom príťažlivosti, o tom, prečo je správny krok risknúť to, o Vesmíre a aj o tom, že všetko je možné. 


Cez riadky priam vyteká pozitívna a šťastná nálada, ktorá sa na vás okamžite nalepí. Navyše, knižka je obohatená o citáty slávnych osobností. Ak sa chcete mať lepšie, ak chcete zažiť aspoň malú zmenu vo svojom živote a začať sa smiať a robiť to, čo vás baví, táto kniha je pre vás. Ak chcete cestovať, cestujte. Ak chcete zarábať, risknite to. Ak si chcete privolať do života tých správnych ľudí alebo peniaze, myslite na to a poproste Vesmír. Všetko vám je naklonené. 

Myšlienky v tejto knižke vás usmernia a pomôžu vám vysnívať si život svojich snov. Všetko sa dá. Nič nie je nemožné. Svet z vášho pohľadu možno vyzerá zlý a ťažký, lenže v skutočnosti je dobrý a má vás rád. Treba to len opäť začať vidieť. Ak vás rozčuľujú známi, máte rodinné problémy alebo nevychádzate s ľuďmi, nájdete tu typy a rady ako nájsť vnútorný pokoj a odpútať sa od minulosti. Každú chybu, ktorú ľudská bytosť zakomponuje do svojich myšlienok, autorka zobrazí a vykreslí v jednoduchom príbehu a ukáže vám, že sa neoplatí byť smutný a ničiť sa. 

Naozaj som na tejto knihe nenašla žiadne negatíva. Vlastne iba jedno- mohla byť hrubšia. Kvôli tomu som si ju totiž musela prečítať rovno dvakrát. Pretože som to potrebovala. Niekedy sa jednoducho nachádzate hore, inokedy dole a nedokážete v ničom nájsť krásu a šťastie. Ak potrebujete nakopnúť, ak potrebujete uveriť, že vaše sny máte na dosah, len je potrebné nastaviť si inak myseľ, túto knihu vám odporúčam. Mne doslova otvorila myseľ a vpustila do nej nové živé myšlienky. 



utorok, 24. januára 2017

Skús to znovu



Štvrtý román Janky Šulkovej je opäť zasadený do slovenského prostredia.
Mladí protagonisti, Adam a Nataša, budú musieť tentoraz čeliť sledu nepredvídateľných udalostí, ale taktiež spoločenským rozdielom, ktoré im dýchali na krk.
 

Autor: Janka Šulková
             Obrázkové výsledky pre: skus to znovu
Počet strán: 267
Žáner: YA, romantický
Vydavateľstvo: Motýľ
Rok: 2015

Anotácia:
Román pre mladých o sebapoznaní a dosiaľ nepoznaných citoch. Sedemnásťročná Nataša má síce trochu iný život ako jej rovesníci, no napriek tomu pokojný. Jedného večera, keď sa vracia domov z tréningu baletu, sa stane niečo, čo spustí sled mnohých nepredvídateľných udalostí. Jej život sa tak razom mení, až sa obráti úplne hore nohami, a to najmä preto, lebo doň vstúpi záhadný a drzý Adam, ktorý je pre ňu čím ďalej, tým viac príťažlivý.
„Kdesi hlboko vnútri môjho momentálne zúboženého ja pociťujem deficit jeho prítomnosti. Asi som sa počas tej skľúčenosti a nevedomosti naňho akosi upla. Hups.“
Ďalší román pre mládež z pera Jany Šulkovej je plný sebapoznania mladých ľudí, ktorých tak veľmi formuje ich rodina, okolie, no teraz i dosiaľ nepoznané city, až takmer zabúdajú, kým v skutočnosti sú.


Moje hodnotenie:
Asi nemusím nikomu pripomínať to, že patrím k verným čitateľkám Janky Šulkovej. Mám prečítanú každú jej knižku a na každú novú sa vždy veľmi teším. Čítala som ich zaradom ako povychádzali, čiže som bola svedkom jej "spisovateľského vývinu" a originality. Fascinuje ma, že každý jej príbeh je o niečom inom, odlišnom a s rôznymi postavami.

Jej najnovšia knižka Skús to znovu zobrazuje príbeh dvoch mladých ľudí- Adama a Nataše. Obidvaja žijú v tom istom meste, žijú si svoj život a navonok možno vyzerajú ako spolužiaci či sebe podobní. Pravda je však taká, že zatiaľ čo Nataša žije so svojím otcom luxusný život okrášlený baletom, Adam bojuje sám so sebou s otázkou, či má dokončiť školu. Dalo by sa povedať, že Nataša je bohaté dieťa, ktoré vždy všetko malo. Iba mamu nie. Adam je skôr dieťa z ulice, ktoré sa prebíja životom.
Možno vám tieto malé náznaky pripadajú ako obohraná alebo úplne obyčajná pesnička. Musím však podotknúť, že v tomto príbehu mladej lásky sa skrýva viac. Do popredia by som dala problematiku- spoločenské vrstvy. Keďže Adam je hlboko pod tou Natašinou, pravdepodobne by ani nemal mať možnosť alebo šancu stretnúť alebo sa prihovoriť bohatému dievčaťu. Lenže už začiatok knižky sa začína akčne a nepredvídane. Dokonca až tak, že ide o životy.

Obrázkové výsledky pre: poor boy rich girl poems

Stále keď sa pustím do Jankinej novej knihy očakávam, že prekoná jej druhé dielo v poradí- Silnejšia ako osud. Priznám sa, že u mňa to tak nebolo. Neprekonala ju. Ale aj napriek tomu nemôžem vyhlásiť, že to je slabá kniha a nezaslúži si váš čas. Mňa osobne si získala hlavná problematika deja. Pri opisoch starého vynoseného Adamovho oblečenia a nového Natašinho kabátika si človek uvedomí, že ku ktorej sociálnej vrstve sa viac hlási a že či by sa niekedy zapodieval vzťahom k niekomu, kto je z úplne odlišnej vrstvy. Nechcem tu načrtávať hlboké otázky na zmýšľanie, ale počas čítania som sa nad tým veľakrát zamýšľala a tak sa mi prirodzene dotvorila uveriteľnejšia atmosféra príbehu.
Okrem spoločenských otázok Šulková opisuje aj mladú lásku, ktorá sa zapálila sledom náhodných udalostí. A následne začala hrať hru s neznámymi kartami. V príbehu sa nachádza mnoho vynorených spomienok a aj tajomstiev z minulosti. Ako vypovedá názov, dej je osvetlený svetielkom nádeje na nový život. Pretože ak chceme, dostaneme nové šance.

Na knižke som našla aj pár negatív: s čím sa veľmi často stretávam v slovenskej pôvodnej literatúre je to, že vety, ktoré postavy vypúšťajú z úst mi v niektorých situáciách pripadajú divné a neprirodzené. Práve tento jav mi niekedy skazil pasáže. Ďalej by som autorke vytkla nejaké tie "hrudky" medzi ktorými mám na mysli sem-tam neprirodzené správanie postáv a prehľadné situácie. Neviem prečo, ale Adama som mala oveľa radšej ako Natašu. Nataša mi neliezla na nervy a ani nebola príliš naivná, no ničím si ma nezískala.

V konečnom dôsledku hodnotím túto knihu ako príjemné spestrenie monotónnych dní. Som rada, že obstojné knihy dokážu napísať aj mladí slovenskí spisovatelia z ktorých vyplýva poučenie a aj téma na zamyslenie. Ak ste od tejto autorky ešte nič nečítali, rýchlo tak urobte. Jej postavy majú srdce, triezvu myseľ a... žijú akoby medzi nami.

štvrtok, 5. januára 2017

Denník Anny Frankovej

O denníku Anny Frankovej, dievčaťa, ktoré žilo cez druhú svetovú vojnu, sa toho veľa popísalo. Nejde však o to, čo sa o ňom píše alebo čo vám o ňom poviem ja. Ide o to, čo vám povie denník- a ako vám Annine slová zarezonujú v srdci. 

Autor: Anna Franková                                                          

Počet strán: 373 
Žáner: autobiografia, vojnový 
Vydavateľstvo: Slovart 
Rok: 2015, nové vydanie 

Pôvodná anotácia: 
Jediný denník, ktorý by si mal prečítať úplne každý!Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.
Je len pár kníh, ktoré majú takú obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však bola prezradená a spolu s celou rodinou odvedená do koncentračného tábora, kde tesne pred koncom vojny zomrela.
Zostali po nej len zápisky. Denník, do ktorého si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944, a v ktorom očami dievčatka, ktoré musí akceptovať hrôzostrašnú realitu, zachytávala všetko, čo sa okolo nej dialo. A napriek tomu, že sa konca vojny nedožila, jej denník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu a pripomienkou udalostí, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.


Moje hodnotenie: 
Denník Anny Frankovej patrí k celosvetovo známym  a uznávaným knihám- o tom niet pochýb. Na tento denník som sa v mysli chystala naozaj dlho až v jeden večer som si ho spontánne objednala a bolo to. Nedokázala som ho mať dlho len na poličke- veľmi ma to k nemu ťahalo, bola som zvedavá, či je naozaj taký dobrý ako sa o ňom všade píše a hovorí. 

V prvom rade je potrebné uvedomiť si dve veci: tento denník písalo dievča, keď malo približne 13
Originál vystavený v dome Anny Frankovej (múzeum)
rokov a že sa to naozaj stalo. Spočiatku ten začiatok denníka pripomína obyčajný denník- opis osôb, povrchné názory na spolužiakov, každodenná rutina... Nechcem tým povedať, aby bol každý nedočkavý na pasáže, keď sa konečne začne vojna, ale to, aby čitateľ vnímal denník ako celok- aj zaujímavé a aj nudné pasáže majú svoje miesto a patria k životu. Aj napriek tomu, že Anna mala počas písania denníka 13/14 rokov, z textu cítiť, že bola mentálne vyspelá a veci chápala inak ako jej rovesníci. Pravda je taká, že Anna si nekládla servítku pred ústa- keď chcela vedieť toto a toto, napísala to, keď nevedela čo znamená takáto nadávka a taký pojem, rozpísala to. Je to veľmi úprimná spoveď mladej duše. 

Lebo stále verím v dobro, ktoré je ukryté v ľudskom vnútri. Keď sa pozriem na oblohu, pomyslím si, že všetko sa znovu obráti na dobré, že aj táto hrôza sa raz skončí, že na svete opäť zavládne mier a poriadok." -Anna Franková
Asi najsilnejšie zo všetkého, čo som počas denníka cítila, bolo to, keď som si uvedomila, že niekedy, dávno predtým ako som sa narodila, všetky útrapy prežívala presne tak ako to napísala. Keď napísala, že je smutná, ona naozaj v tej chvíli, s denníkom na kolenách, bola smutná. Počas vojny. Viete, teraz keď čítate moju recenziu, vám to možno dojemné nepríde. Ale ak máte Denník Anny Frankovej v rukách a listujete si obrázkovú prílohu (čiernobiele fotografie z Anninho života), doľahne na vás súcit. Popravde predtým ako som si prečítala túto knižku, nemala som ani šajnu ako sa asi museli cítiť Židia a ako žili- teda ak sa to dá nazvať žitím. Celé mesiace, ba aj roky, sa skrývali v absolútnom tichu, nesmeli vyjsť na ulicu a boli dni, keď sa nemohli pohnúť z miesta 24 hodín, aby nezavŕzgalo drevo a neprezradili sa. Niekedy ich jedálny lístok pozostával zo starých zemiakov a zhnitých jahôd- a nikto nesmel nič povedať, iba otvoriť ústa a jesť. Ešte aj vlastniť domácu mačku bolo nebezpečné, pretože potom bol každý poštípaný od premnožených bĺch. Ani som sa len nepriblížila k tomu, čo napísala Anna do denníka. 

Okrem životných podmienok sa zhoršovali aj tie psychické. S ľuďmi s ktorými sa skrývala si často krát liezla na nervy, nevedeli sa vystáť. Hádali sa. Nadávali si. Neukázali čo majú, len aby sa nemuseli deliť. A aj napriek všetkému pri každom vysielaní v rádiu všetci spolu, na kope, počúvali Angličanov, ktorí im zvestovali, čo sa dejej vo svete. 



Toto svedectvo odporúčam každému. Jednak pre to, lebo každý by mal mať ako-taký obraz o vojne, taktiež pre to, lebo táto kniha nesie posolstvo a každého istým spôsobom zmení. Veď sa len pozrite čo Anna dokázala- jej snom bolo napísať knihu a stať sa spisovateľkou. So všetkým šťastím aj napriek tomu, že ich odvliekli do koncentračných táborov, denník nakoniec našli tí povolaní a nakoniec jej ho otec vydal. Bol preložený do šesťdesiatich jazykov a dnes je Annin dom múzeom, jej úprimnú spoveď čítajú a pozerajú ľudia po celom svete. Dokázala to, čomu možno ani sama neverila. Škoda len, že  sa toho nedožila. Som si istá, že by sme si od nej mali brať v mnohom inšpiráciu- keď ona aj napriek tomu v akej dobe žila, verila v ľudské dobro, tešila sa z maličkostí a života,tak kto potom má právo kritizovať a ľutovať sa? Keď nemala ona ťažký život, tak kto potom? Niekedy, keď si spomeniem na Annu a na to, že sa nedožila toľko rokov čo mám ja, mám chuť si užívať život ešte viac. Aj za ňu.