pondelok, 27. februára 2017

Psia duša

Každý z nich má svoje poslanie... 

Autor:
W. Bruce Cameron                                                       
Počet strán: 260 
Žáner: spoločenský 
Vydavateľstvo: Ikar 
Rok: 2017, druhé vydanie 

Pôvodná anotácia: 
Všetci psi idú do neba... teda okrem tých, ktorí si ešte nesplnili poslanie tu na zemi!
Autor tohto bestsellera W. Bruce Cameron je presvedčený, že pes sa môže narodiť viackrát za sebou, aby dostal šancu zdokonaľovať sa v rozličných zručnostiach a v chápaní ľudského správania.
Aj románový psí hrdina sa vrátil na svet viac ráz. Narodil sa ako túlavé šteniatko, ale tento život sa skončil tragicky skoro. Potom hľadá zmysel života ako neposedný zlatý retriever v náručí osemročného chlapca Ethana. Pri spoločných dobrodružstvách sa naučí, čo všetko má zvládnuť dobrý pes. Lenže aj táto životná púť hrdinského rodinného maznáčika sa raz uzavrie. Keď znovu príde na svet ako šteniatko, musí sa popasovať s náročnejšími úlohami, aby mohol byť ľuďom naďalej užitočný. Pritom stále nosí v sebe túžbu opäť stretnúť chlapca, ktorého nadovšetko miluje.
Psia duša, duchaplný, precítený aj vtipný príbeh, ponúka psí pohľad na medziľudské a ľudsko-psie vzťahy. Pripomína, že láska nikdy neumiera, skutoční priatelia nás neopustia a každé stvorenie má na svete svoju nezameniteľnú misiu. 

Moje hodnotenie: 
Odmalička som bola obklopená psami a zvieratkami, hlavne keď som trávila prázdniny u babky na dedine. Keď som sa dopočula o tejto knihe (vďaka reklame na film), uchvátila ma autorova myšlienka- že každý psík má svoje poslanie a robí to ako najlepšie vie. Priznám sa, že veľakrát sa zamýšľam nad veľmi ťažkými (alebo až absurdnými) filozofickými myšlienkami, ale svoju pozornosť som na psy samotné ešte neupriamila. 

Tento príbeh, ktorý som mala v pláne prečítať za dva večery, som nakoniec čítala cez dva týždne. Strašne ma to deptalo, pretože som sa zasekla na štyridsiatej strane, nemala som chuť ďalej čítať a
dni plynuli ako voda. Autorov štýl je až príliš jednoduchý- krátke vety, priame pomenovania a neustále opakovanie slov. Nemá to vyznieť ako výčitka, pretože rozprávač je pes, ktorý, pravdepodobne, nemá vyštudovanú vysokú školu na to, aby mal rozvitý prejav, ale...pozastavila by som sa pri preklade. Nezvyknem na preklady nadávať alebo niekomu niečo vyčítať, ale tento text bol preložený tak, že mi na ňom vadilo viac vecí. Príklad? Divné slová. Nezvyčajné formulácie. Keď Ethan, chlapec, povedal svojmu psovi šesťdesiaty krát za sebou "pochabý psíček", mala som chuť si niečo otrieskať o hlavu. Na túto perlu som mala zvyšok knihy alergiu. Ešte som si nedokázala zvyknúť ani na nezvyčajné slovo- ležiaval. Nenaznačujem, že kniha je preložená hrozne, ale našlo sa pár slabých miest, ktoré mi rezonovali v ušiach. 

Príbeh je vlastne o psom živote- ktorý veľakrát putuje po tomto svete až dokým si splní svoje poslanie. Pri knihe som naozaj niekedy vybuchla smiechom, pretože bolo naozaj vtipné čítať ako pes vníma náš ľudský svet, naše vynálezy či zvyky a ako uvažuje on sám a nechápavo na nás hľadí, keď naňho kričíme, že vyhrabal mŕtvu mačku a promenáduje sa s ňou po pozemku. Okrem vtipného podtónu sa do knihy vkradla nehynúca láska medzi psím tvorom a človekom, konkrétne teda Ethanom. Máme možnosť vidieť, ako nás, ľudí, pes vníma, aký je smutný, keď si na neho nedokážeme denne nájsť aspoň dvadsať minút a aký je potešený, keď môže byť súčasťou nášho života. Prakticky, je s nami neustále- vidí ako rastieme a starneme, ako ľúbime a plačeme a ako sa každé ráno unavení ponáhľame na autobus do školy. Sama mám doma psa, ktorého nadovšetko milujem a vďaka tejto knihe sa mi ľahšie podarilo pochopiť psie vnímanie a lásku. 
Ľudia sú omnoho zložitejší než psi a majú na svete dôležitejšie poslanie. A dobrí psi ich musia sprevádzať, verne im stáť po boku, nech ich život zavedie kamkoľvek.
Táto knižka opisuje niekoľko psích životov za sebou a o to viac je pre to emotívna. Opäť dokazuje, že všetko sa deje pre niečo, že každé stvorenie a každý človek má v našom živote miesto a v niečom nás má posunúť ďalej. Priznám sa, že okrem šťastných sĺz som si z líc utierala aj tie smutné. Vôbec mi nevadilo, že film som videla skôr ako som sa dostala ku knihe, pretože aj napriek tomu ma to bavilo. Je síce pravda, že za dva týždne som prečítala biednych štyridsať strán, no za jednu nedeľu som zhltla zvyšných 220. Kniha je napísaná pútavo, jednoducho a veľmi vtipným a milým spôsobom. Navyše, aj napriek tomu, že je v nej skrytý dlhokánsky kolobeh života, kapitoly sú krátke a nič nie je rozťahané. 

Komu teda knižku odporúčam? Určite všetkým psíčkarom a milovníkom zvieracích duší, pretože toto dielo nám prináša nový uhol pohľadu na náš svet, v ktorom sme navzájom prepojení- ľudia a zvieratá. Keď som sa nad autorovou teóriou začala hlbšie zamýšľať, premkol ma zvláštny pocit...čo ak to je všetko naozaj tak? Prečítajte a zamyslite sa. Okrem toho sa mi do mysle vkradla myšlienka, že jedného pekného dňa zavítam do útulku a zmením jeden psí život...

Film vs. kniha 
Sála v kine bola natrieskaná a každý plakal- malí, veľkí, mladí, starí... jednoducho všetci. Je to samozrejme iné, keď vidíte, ako duša putuje z tela do tela alebo si to iba vy predstavujete a viete, že sa nič nestalo... no aj napriek tomu by som dodala, že film je dojemnejší. Kniha je aj napriek tomu lepšia. Po prečítaní vo mne vyvolala silnejší a energickejší dojem ako keď som vyšla z kina, naozaj neklamem.  

Spočiatku sa mi zdalo, že film je naozaj veľmi podobný knihe, ale časom som zistila, že má aj veľa odbočiek a odlišuje sa od literárnej predlohy. Ak by som sa mala vyjadriť presnejšie, povedala by som, že práve vďaka týmto dejovým výchylkám má každé spracovanie, istým spôsobom, iný príbeh. Možno aj vďaka tomu ma čítanie videného príbehu bavilo a držalo ma celý deň v posteli. 
Určite odporúčam najprv si prečítať knižku a po čase pozrieť film. Alebo si vyberte iba jedno. Hlavné je, aby sa s týmto príbehom zoznámili a možno raz pochopíte, čo vám váš miláčik chce povedať pohľadom.

nedeľa, 26. februára 2017

Cestovateľ



Aké to je cestovať časom s človekom z iného storočia?

Autor: Alexandra Bracken  
Počet strán: 435 
Žáner: fantasy, YA 
Rok: 2016
Vydavateľstvo: Motýľ 

Pôvodná anotácia: 
Dobrodružný fantasy príbeh, v ktorom sa hlavná hrdinka, husľová virtuózka Etta Spencer, náhle a prekvapivo ocitá v neznámom svete, míle a storočia od svojho domova. Po tom, čo ju cudzie dievča sotí cez priechod v čase, Etta zisťuje, že patrí do známej rodiny, ktorá má dar cestovať časom. Ocitá sa na lodi uprostred mora a netuší, čo ju čaká.
Nicholas Carter žije spokojným životom na mori. Keď sa však na jeho lodi objaví mladá cestovateľka, začína sa jeho životom znova prepletať tieň minulosti, ktorej sa doteraz snažil uniknúť.
V tom istom čase jeho rodina Ironwoodových pátra po ukradnutom predmete neopísateľnej hodnoty, ktorý dokáže nájsť a priniesť späť je¬dine Etta. A tak sa odvážna husľová virtuózka a Nicholas vydávajú na nebezpečnú cestu naprieč storočiami a kontinentmi, aby našli a zničili to, čo má moc navždy zmeniť časovú os a pozmeniť životy všetkých ľudí naprieč storočiami. 


Moje hodnotenie: 
Väčšinou si vyberám knihy podľa toho, ako ma osloví anotácia, ale ešte lepší lákač sú samé pozitívne recenzie od čitateľov a priznám sa, že tých som na Cestovateľa počula dosť. Vraj že je to úžasná kniha, plná napätia, lásky a prešpikovaný fantasy žáner. A práve preto som dlho neváhala a...kniha sa ocitla v mojich rukách. 

Ani si nepamätám kedy som naposledy čítala niečo o cestovaní v čase (fúha, naozaj to už muselo byť dávno) a presne preto mi námet tejto knihy pripadal exotický a nezvyčajný. Avšak už od začiatku som bola takpovediac zmätená: nešlo tak ani o tú scénu, ktorou sa príbeh začínal, ale skôr o štýl autorky, ktorý mi absolútne, ale absolútne nesadol. Už po pár stranách som pochopila, že celý dej, postavy a okolie si budem predstavovať hmlisto a budem tápať v tme, pretože nič sa mi nezdalo dostatočne opísané. Autorka skákala z jednej veci k druhej, pridala k tomu až príliš umelecký štýl s množstvom metafor a ja som z kontextu vyčítala, že kde asi sa práve postavy nachádzajú. Možno aj práve kvôli tomu som sa do deja počas dvoch dlhých týždňov nedokázala ponoriť a vcítiť sa do cestovateľského sveta. 

Predstavovala som si, že atmosféra knihy mi bude pripomínať slnko, ligotavé more a loď, na ktorej sa Etta nejakým spôsobom ocitne. Na moje sklamanie na tejto lodi dlho vôbec nepobudla a na rad prišiel zvyšok knihy (tu sa ocitne na niekoľkých miestach po celom svete). To už bolo o niečo zaujímavejšie, pretože s Nicholasom sa ocitla aj vo vojnovom Londýne, starom Paríži, New Yorku či v Damasku a práve táto časť ma bavila o niečo viac, pretože okrem cestovania bol čitateľ svedkom naozajstných historických udalostí a rôznych zvykov. 
Vraví sa, že je dosť času na každý cieľ, a tak nesmieš strácať vieru, že príde aj tvoj čas.

Okrem toho, že autorkin prejav v tejto knihe ja vnímam ako slabší, nezaujal ma ani jej premyslený svet. Myšlienka toho, že existujú ľudia, cestovatelia, ktorí putujú naprieč časom je naozaj zaujímavá, ale systém a pravidlá som chápala už za pochodu, potom sa zjavili nejaké výnimky, ale neunúvala som sa po tom pátrať, pretože som si povedala, že aspoň autorka (dúfam), vie, o čom píše. Chcem tým povedať, že ma to ani neškrelo a ani netrápilo, chcela som sa už v príbehu posunúť ďalej. 


Aj napriek tomu, že táto recenzia má negatívny postoj, nechcem tým povedať, že kniha za nič nestojí, to určite nie. Čítala som aj horšie a také, čo sú úplne strašné, väčšinou ani nedočítam, pretože nemám veľa času na čítanie zlých kníh. Ako pozitíva okrem cestovania v čase vnímam aj Nicholasa. Etta, protagonistka, bola fajn, aj keď si ma ničím nezískala ani neupútala. Vydýchla som si, keď som zistila, že nepatrí k americkým naivkám a vyrazila mi dych, keď vedela toľko z celosvetovej histórie a geografie (som zvedavá, či by som takú sedemnásťročnú Američanku stretla aj v reáli). Svetielko nádeje bol pre mňa, už spomínaný, Nicholas. On sa našťastie správal tak, ako ho autorka vykreslila a na nič iné sa nehral. Mala som ho rada pre jeho starostlivosť o Ettu, ťažkú minulosť a aj prítomnosť, keďže bol v mnohých situáciách diskriminovaný pre jeho tmavší odtieň pokožky.  
Mohol ju pobozkať s vedomím, že ona sa musí vrátiť do svojho času a on musí zostať v tom svojom?

V konečnom dôsledku neľutujem čas strávený pri čítaní tejto knihy (to nikdy neľutujem), pretože vo svete literatúry existuje nespočetné množstvo rôznych kníh a bez čítania tých slabších alebo lepších, by sme nespoznali geniálne príbehy. Knihu určite odporúčam nenáročnejším čitateľom, ktorí majú radi fantasy s prímesou lásky a cestovania v čase. Cestovateľ je jednoduchá oddychovka, pri ktorej sa určite dá dobre zrelaxovať, no pre mňa to bolo mierne sklamanie, keďže som mala naozaj veľké očakávania a myslela som si, že kniha sa mi vryje do srdca a zaradí sa k mojím najobľúbenejším príbehom. Na záver by som ešte vyzdvihla naozaj krásne citáty, ktoré sa v knihe nachádzajú a často krát ma prinútili zamyslieť sa nad vážnejšími otázkami.  Od knihy určite nikoho neodradzujem, pretože každý jeden čitateľ pochopí knižku ináč a ak by ste predsa len o tejto knihe rozmýšľali, môžete si pozrieť rozhovor s autorkou (vyššie v článku).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ


štvrtok, 23. februára 2017

Óda na Sherlocka!

Väčšinou píšem o mojej najväčšej závislosti- o knihách. Musím sa však priznať, že mám ešte jednu- seriál Sherlock. Takže toto nebude knižný príspevok. Toto bude óda na Sherlocka. 

Som neskutočne rada, že som sa k Sherlockovi dostala vtedy, keď boli na svete už tri natočené série. Pravda je taká, že na jednu sa čaká naozaj dlho (napríklad také dva roky), takže som patrila k tým šťastlivcom, ktorí si mohli pozrieť celé tri série (deväť epizód) za sebou a užívať si britskú dokonalosť. A teraz, konečne, uzrela svetlo sveta štvrtá séria. Vážení čitatelia, zasvätení a nezasvätení, prinášam vám niekoľko odôvodnení, prečo Sherlocka milujem a prečo by ste mu mali dať šancu aj vy. 

1. Britská angličtina
 Priznám sa, že štvrtú sériu som  videla asi mesiac po premiére, ale to neznamená, že som nebola vo vytržení. Mala som priveľké očakávania a preto som si bezhlavo pozrela Sherlocka v slovenskom dabingu. Nič proti našej krásnej ľúbozvučnej reči, ani proti slovenským hlasom, ale tá jediná epizóda v slovenčine, sa mi nepáčila. Až keď som si ju pozrela v origináli, bolo to ono. Vôbec mi nevadilo, že som ju videla druhýkrát. To viete, keď ste raz zvyknutí na originál a na hlasy hercov, už sa vám nič iné nebude viac páčiť. Okrem toho, vďaka tomu, že je seriál britský, započúvate sa do jedinečného prízvuku a opäť si zamilujete tento jazyk. 


2. Geniálne premyslená dejová línia 
Úprimne, poniektoré jednoduché filmy alebo seriály mi oproti Sherlockovi pripadajú ako strata času. Stále som vedela, že Sherlock sa pýši neobvykle dobre napísaným scénárom, ale až teraz, po štvrtej sérii, som si uvedomila, že oveľa lepšie, ako som si myslela. Oveľa premyslenejšie. Oveľa šokujúcejšie. Oveľa nepredvídateľnejšie. Čo znamená len jediné- od Sherlocka budem ešte viac závislá ako predtým. Dovolím si povedať, že štvrtá séria nesklamala, ba čo viac, je ešte lepšia ako predošlé práve vďaka tomu, že sa vynárajú staré tajomstvá z minulosti, nové zápletky, nové postavy, ktorým nemôžete veriť, ale ani odolať. Síce je Sherlock predovšetkým o vraždách a kriminalite, osobný život hlavných hrdinov nezaostáva a paralelne sa rozvíja počas riešenia prípadov. 



3. Charaktery a herecké obsadenie
Keď už sme pri tých postavách- vryli sa mi do srdca. Predovšetkým Sherlock, ale aj ostatné známe tváre. Počas pozerania jednotlivých sérií sa mi často tisli slzy do očí, triasli sa mi pery alebo som dostala záchvat smiechu. O to všetko sa postarali postavy a samozrejme, herci. Každú postavu a aj herca som si neuveriteľne obľúbila. Prirodzene, najviac žeriem Sherlocka (Benedict Cumberbatch), lenže kto by ho nemiloval? Odkedy som ho videla v tomto seriáli, stal sa mojím najobľúbenejším hercom a objavila som aj jeho ďalšie skvelé filmy, vďaka ktorým som sa posunula ďalej. Sherlockove sarkastické a až príliš múdre vtipy vás pobavia a chytia vás za srdce. Síce možno sa vám prvé série bude zdať ako necitlivý psí čumák, neskôr zistíte pravdu a uvidíte ho v úplne inom svetle. Mimo toho, spoznáte sa s doktorom Watsonom (Martin Freeman), jeho manželkou Mary (Amanda Abbington), patologičkou Molly, pani Hudsonovou či Sherlockovým bratom, Mycroftom. Sú to postavy so svojou minulosťou, naplnení emóciami a inšpiráciou. Nie každý to má/l ľahké a práve preto vám ukážu, že aj najťažšie veci sa v živote dajú prekonať.  



4. Štyri série= 12 epizód 
Osobne neznášam seriály, ktoré majú šesť sérií po tridsať častí. Ja viem, viem, keď lipnete na nejakej srdcovke a vy viete, že máte čo pozerať a celý deň sa na to tešíte, je to pocit na nezaplatenie, lenže... ešte som nenašla seriál, ktorý by som pravidelne pozerala dlhšie ako po prvú sériu. Sherlock je vlastne jediný seriál, ktorý som dopozerala a dokonca celého ho videla aspoň dvakrát. Jedna časť má hodinu a pol, čiže teoreticky to už je film. 



5. Myšlienky a citáty, ktoré vám prehovoria do duše 
Už som síce spomínala, že všetky štyri série sú brilantne napísané, ale osobitne by som chcela pozdvihnúť prekrásne myšlienky- či už sarkastické vtipy, hlboké myšlienky alebo tak formulované slová, nad ktorými je potrebné sa zamyslieť. Myslím si, že každý si v dialógoch nájde niečo iné- ktovie, niekedy dokáže človeku zmeniť život aj jedna veta, pretože slová majú tú vlastnosť, že sa vám dokážu zapichnúť do srdca. 


6. Dokonalosť pre introvertov 
Dlho som hľadala film, seriál či knihu, kde by bol hlavný hrdina introvert a stál by za to. Našla som len jeden. Protagonista, Sherlock, je typický introvert, ktorý sa ponára do svojej mysle, rozmýšľa neuveriteľným spôsobom a rýchlosťou akú si nikto z nás nedokáže predstaviť a je tak divný, tak svojský a tak zahľadený do svojich myšlienok a svojho sveta, že každý introvert si ho obľúbi a bude rád, že má podobné črty ako tak múdry a dobrý človek.  


Okrem týchto vlastností má Sherlock veľa predností- je krásne spracovaný v pozadí s autentickou hudbou. Cez obrazovku sa vám pred očami vynorí upršané Anglicko, konkrétne preplnený Londýn. Pevne verím, že sa raz dožijem aj piatej série a budem si ju pomaličky vychutnávať (už teraz viem, že budem musieť čakať minimálne dva roky). Čakanie si spestrím čítaním originálneho Sherlocka od Doyla a popritom si budem pochlipkávať čajík z šálky s obrázkom Sherlocka (áno, naozaj ju mám). Neuveriteľne sa teším na knihu a dúfam, že aj na novú sériu. 
A tí, ktorí Sherlockovi ešte nedali šancu, určite tak urobte. Naozaj, nebudete ľutovať, pretože tento skvost je naozaj prejavom dokonalého premysleného kinematografického diela, pre ktoré sa oplatí ľahnúť do postele a pustiť si ho.

štvrtok, 9. februára 2017

Rozhovor s Viktóriu Drgoncovou

Ako ste si už mohli všimnúť, pred nejakým časom pribudla na blogu recenzia na novú fantasy knihu od slovenskej autorky- Nepriatelia Urdisu. Ešte predtým ako som knihu prečítala som poprosila autorku, či by bolo možné poskytnúť mi rozhovor- predsa len, mladá slovenská krv napísala knihu vsadenú do vymysleného sveta a s novým systémom. Každý chce vedieť viac... 

1. Ako dlho už píšeš? Je toto tvoje úplne prvé dielo? 
1.       Prvý pokus o napísanie knihy vznikol ešte v čase, kedy som bola asi piatačka na základnej škole, ale vtedy som to hneď vzdala, pretože úroveň mojej gramatiky a slovnej zásoby nebola ešte natoľko dostatočná, aby som mohla napísať celý román. Okrem toho, vtedy mi chýbali trpezlivosť a vytrvalosť, ktoré sú potrebné k napísaniu knihy. Nepriatelia Urdisu sú mojím prvým oficiálne vydaným dielom, ale nebol to prvý rukopis, ktorý som dopísala do konca. Definitívne sa dá však považovať za dielo, ktoré rozsiahlosťou výrazne vyniká medzi ostatnými mojimi pokusmi.  

2. Koľko času Ti trvalo napísať prvý diel?  
1.       Možno keby som zrátala len čas, ktorý som strávila iba písaním, tak by to nebola až taká dlhá doba. Ale od chvíle, kedy som napísala prvé slová príbehu, po okamih, kedy som si do počítača uložila finálnu verziu, ubehlo niečo vyše troch rokov. 

3. Keďže v tom čase si bola ešte študentkou, ako sa ti podarilo skombinovať písanie so štúdiom?  
1.     
  Najmä kvôli škole píšem len cez víkendy a prázdniny. V poslednom čase sa mi však aj cez víkendy akosi ťažšie hľadá čas na písanie. Keďže tento rok maturujem, som viac-menej nonstop zalezená v učebniciach a snažím sa čo najlepšie pripraviť. Na začiatku školského roka som si povedala, že písať budem až po zvládnutí maturity. Aby som mala niečo, na čo sa budem tešiť. Lenže som zistila, že to jednoducho nedokážem. Nesmierne mi to chýbalo. A i keď si teraz sadnem za počítač, hoc len na krátku chvíľku a napíšem sotva stranu, hneď sa cítim lepšie. Jednoducho zo mňa pri písaní opadne všetok stres a hneď sa cítim o čosi uvoľnenejšie. 

4. Počula som, že chystáš aj ďalšie diely. Už na nich usilovne pracuješ? Mohla by si nám o nich povedať viac? 
1.       Ako som už spomínala, popri škole momentálne nemám veľa času na písanie, ale počas letných prázdnin sa mi akosi podarilo dopísať druhé pokračovanie. Rozhodla som sa však ešte sa doň vrátiť späť a poprerábať nejaké veci. Predsa len, chcela by som, aby dvojka bola lepšia ako jednotka a rada by som sa vyvarovala nedostatkov, ku ktorým došlo v mojej prvotine. No a k deju dvojky by som sa zatiaľ nerada vyjadrovala, pretože som si zatiaľ ešte neujasnila, koľko toho môžem prezradiť, aby som neprezradila veľa (tejto dileme čelím aj pri písaní anotácie). K tejto otázke by som však povedala aspoň toľko, že pokračovanie sa bude volať Mračná Urdisu a vydanie je predbežne naplánované na október/november tohto roku. 

5. Chcela by si sa živiť písaním alebo písanie berieš iba ako hobby? 
1.       Zatiaľ je to len mojím koníčkom, ale v budúcnosti by som sa tým rada živila. Ktovie, možno raz...

6. Aké knižky rada čítaš?  
1.       Najradšej mám zahraničných autorov, ale v poslednom čase som si našla cestu aj k tým našim. Medzi moje najobľúbenejšie žánre patrí fantasy, science fiction, horor, ale veľmi rada siahnem aj po severských krimi, detektívkach či trileroch. Na obyčajné romány veľmi nie som. Prekáža mi, že je tam toľko toho „obyčajna“, ktoré nás dennodenne obklopuje. Ale zasa na druhej strane, niekedy mám obdobie, že si prečítam aj takéto knihy. 

7. Ktorá postava z tvojej knihy Ti je najbližšia ( niečím je pre Teba výnimočná)?  
1.       Najbližšou mi je hlavná postava, keďže som zvolila ja-rozprávanie. Nedá sa však povedať, že by pre mňa bola výnimočnou. Skôr si často lezieme na nervy, keďže spolu trávime toľko času 😀

8. Knihu si najprv publikovala na Wattpade... a odrazu je z toho kniha? Porozprávaj nám tvoj príbeh od aplikácie až po vydanie knihy 
1.       Na Wattpad som začala prispievať vďaka túžbe po spätnej odozve. Chcela som vedieť, čo si o mojej tvorbe myslia úplne cudzí ľudia. Navyše som potrebovala, aby ma ktosi dohnal k tomu, aby som rukopis dopísala do konca. Keď som pridala poslednú kapitolu, veľa čitateľov napísalo komentár, kde mi poradili, aby som skúsila tento svoj výtvor vydať knižne. Vtedy som sa teda pustila do prerábania celého príbehu, snažila som sa ho pretvoriť do lepšej podoby, aby som mala aspoň akú-takú šancu uspieť u nejakého vydavateľstva. S hotovým rukopisom som kontaktovala viaceré slovenské vydavateľstvá. Tie, ktoré odpísali, ma odmietli s tým, že vo svojom edičnom pláne viac nemali miesto, alebo nevydávali knihy tohto žánru. Napokon som teda rukopis nechala ležať bokom a rozhodla som sa dať si na chvíľu pauzu s písaním. O nejaký čas sa na mňa však usmialo šťastie a Art Floyd mi splnil môj sen o vydaní vlastnej knižky.

9. Čomu sa rada venuješ okrem písania a čítania?  
1.       Zbožňujem leto. Zbožňujem aktivity, ktoré sa s letom spájajú. Grilovačky, plávanie v bazénoch, prechádzka prírodou a čerpanie inšpirácie plnými priehrštiami. Nie som športový typ a nikdy asi ani nebudem, som skôr zameraná na umenie. Niekedy aj spolu so sestrou spievame na verejnosti, ale keďže voľného času mi stále ubúda, už aj tieto naše vystúpenia sa zredukovali na minimum. 

10. Čo ťa inšpirovalo a ako ťa napadlo napísať knihu Nepriatelia Urdisu?
Nápad prišiel znenazdajky. V jednej chvíli som sedela na gauči a v tej druhej som už ťukala do klávesnice a písala som prvú kapitolu príbehu. Nemala som žiadnu osnovu. Dej som tvorila priebežne a až po dopísaní posledného slova som získala konečnú predstavu. Vtedy sa mohlo začať s opravovaním a prerábaním.
 
Autorke ďakujem za rozhovor :)

sobota, 4. februára 2017

Majstrovstvo

Narodili ste sa géniom alebo sa ním môžete stať? 

Autor: Robert Greene                                                                  
Počet strán: 354 
Žáner: motivačný, životopisný 
Vydavateľstvo: Motýľ
Rok: 2016 

Pôvodná anotácia: 
Robert Greene, známy americký spisovateľ vo svojej knihe Majstrovstvo, ktorá sa stala v Amerike priam Bibliou úspešných, tvrdí, že v každom z nás drieme potenciál, vďaka ktorému sa môžeme stať majstrom vo svojom povolaní.
Podrobným skúmaním života najvýznamnejších osobností svetových dejín odhaľuje tajný kľúč k majstrovskému úspechu a ilustruje to na príkladoch takých osobností, akými sú Henry Ford, Leonardo da Vinci, Benjamin Franklin či Charles Darwin. Všetci títo dodnes svojou prácou a dielami fascinujú milióny ľudí, hoci ich začiatky boli často poznačené chudobou či viacerými, takmer fatálnymi, nezdarmi. V čom teda spočíva tajomstvo ich svetového úspechu?
V bestsellerovej knihe Majstrovstvo poukazuje Robert Greene na jednoduché, ale doteraz neodhalené zákonitosti, ktoré vás prevedú nástrahami povolania a vyformujú z vás osobnosť hodnú svetového úspechu. Zároveň poukazuje na ťažkosti, ktorými si musel prejsť každý génius, či už je to chudoba alebo takmer osudné kariérne nezdary. Odomknite potenciál, ktorý vo vás drieme a staňte sa aj vy majstrom vo svojom vysnívanom povolaní.  


Moje hodnotenie: 
O Bibliách úspechu sa popísalo už mnoho- veď takmer každá tretia motivačná knižka má tento prívlastok. Aj táto ho má. Priznám sa, že predtým ako som knihu začala čítať, som ani netušila, čo na mňa čaká. Majstrovstvo je fenomenálnym dielom, návodom, na to, ako prísť na to, čo je vaše poslanie, povolanie. Celé Greeneove rozprávanie je založené hlavne na životopisoch známych ľudí ako boli Leonardo da Vinci, Einstein, Benjamin Franklin, Edison, Mozart a aj takých menej známych, no neuveriteľne významných pre ľudstvo ako Yoky Matsuoka, Teresita Fernandezová, Daniel Everett atď. Autor skúma človeka ako jedinca a neustále čitateľovi pripomína, že mozog, myslenie, je najdokonalejším nástrojom v celom Vesmíre.

Na životopisných príbehoch úspešných ľudí autor poukazuje na znaky úspechu, ako začínali, ako prekonávali prekážky a ako sa zapísali do ľudských dejín. Čitateľ tak má prehľad o významných ľuďoch z rozličných oblastí vedy, techniky či umenia. Prvá časť knihy sa sústreďuje na čitateľa a autor sa mu pokúša prehovoriť do duše a pomôcť mu, aby zistil, čo mu hovorí jeho vnútorný hlas. Pretože každý človek je výnimočný a je na nejakú oblasť predurčený. Bohužiaľ, často sa stáva, že ľudia toto volanie ignorujú, dajú sa ovplyvniť rodičmi alebo vidinou lepšieho platu. Avšak po čase, človek, ktorý ignoroval svoj hlas, sa stane nešťastným a bude trpieť. Nasledujúce kapitoly sa sústredia na postup, ako z vašej záľuby alebo predurčenosti máte vytvoriť majstrovstvo.  
Svet zomiera túžbou po odvážnych myšlienkach a ľuďoch, ktorí sa neboja špekulovať a objavovať.
"Ja nie som Einstein, ja to neviem." "Ja nie som génius."- Je pravda, že niekto, napríklad taký Mozart, bol zázračné dieťa a bol geniálnym od detstva. Nebolo o tom pochýb a celý život rozvíjal svoj talent. Lenže to neznamená, že vy alebo ja, géniami nie sme tiež. My sa nimi len musíme stať. Dosiahnutie majstrovstva ani nie je tak o talente ako o láske k tomu, čo človek robí a ako ho to napĺňa. Einstein mal na škole priemerné známky a učitelia povedali, že z neho nikdy nič nebude. A hľa, je rok 2017 a je dokonalým príkladom génia. Nie je to o tom, kým ste, ale kým chcete byť.
"Sami sebou sa stanete, ak zistíte, kto ste."- Pindaros
Riadky na stranách tejto knihy sú ako prehovor do duše. Dopredu vás varujem, že túto knihu nezhltnete- budete ju čítať pomalšie, pretože sa na vás bude sypať príval nových informácií, príbehov a myšlienok, ktoré vám trošku pootočia chápanie sveta a seba samého a po dočítaní budete mať ústa pootvorené.  Mne osobne táto knižky dala veľmi veľa. Oplatí sa ju prečítať už len z toho dôvodu, že v nej nájdete veľké množstvo životopisov s dôveryhodnými informáciami a taktikami ako svoju prácu dohnať až k dokonalosti.
Ak nebudete schopní opustiť pobrežie, nikdy nič nové neobjavíte.
Ak máte sen a je natoľko veľký a neuveriteľný, že sa ho hanbíte povedať nahlas, prečítajte si túto knihu. Dodá vám odvahu. Ukáže vám taktiky ako na to. Postrčí vás pomocou životopisných príbehov iných známych osobností.
A ak netušíte, čo máte robiť so sebou a svojím životom, tak určite vám bude nápomocná prvá polovica knihy. Verím, že v nej nájdete odpovede. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem veľmi pekne vydavateľstvu Motýľ.