nedeľa 26. februára 2017

Cestovateľ



Aké to je cestovať časom s človekom z iného storočia?

Autor: Alexandra Bracken  
Počet strán: 435 
Žáner: fantasy, YA 
Rok: 2016
Vydavateľstvo: Motýľ 

Pôvodná anotácia: 
Dobrodružný fantasy príbeh, v ktorom sa hlavná hrdinka, husľová virtuózka Etta Spencer, náhle a prekvapivo ocitá v neznámom svete, míle a storočia od svojho domova. Po tom, čo ju cudzie dievča sotí cez priechod v čase, Etta zisťuje, že patrí do známej rodiny, ktorá má dar cestovať časom. Ocitá sa na lodi uprostred mora a netuší, čo ju čaká.
Nicholas Carter žije spokojným životom na mori. Keď sa však na jeho lodi objaví mladá cestovateľka, začína sa jeho životom znova prepletať tieň minulosti, ktorej sa doteraz snažil uniknúť.
V tom istom čase jeho rodina Ironwoodových pátra po ukradnutom predmete neopísateľnej hodnoty, ktorý dokáže nájsť a priniesť späť je¬dine Etta. A tak sa odvážna husľová virtuózka a Nicholas vydávajú na nebezpečnú cestu naprieč storočiami a kontinentmi, aby našli a zničili to, čo má moc navždy zmeniť časovú os a pozmeniť životy všetkých ľudí naprieč storočiami. 


Moje hodnotenie: 
Väčšinou si vyberám knihy podľa toho, ako ma osloví anotácia, ale ešte lepší lákač sú samé pozitívne recenzie od čitateľov a priznám sa, že tých som na Cestovateľa počula dosť. Vraj že je to úžasná kniha, plná napätia, lásky a prešpikovaný fantasy žáner. A práve preto som dlho neváhala a...kniha sa ocitla v mojich rukách. 

Ani si nepamätám kedy som naposledy čítala niečo o cestovaní v čase (fúha, naozaj to už muselo byť dávno) a presne preto mi námet tejto knihy pripadal exotický a nezvyčajný. Avšak už od začiatku som bola takpovediac zmätená: nešlo tak ani o tú scénu, ktorou sa príbeh začínal, ale skôr o štýl autorky, ktorý mi absolútne, ale absolútne nesadol. Už po pár stranách som pochopila, že celý dej, postavy a okolie si budem predstavovať hmlisto a budem tápať v tme, pretože nič sa mi nezdalo dostatočne opísané. Autorka skákala z jednej veci k druhej, pridala k tomu až príliš umelecký štýl s množstvom metafor a ja som z kontextu vyčítala, že kde asi sa práve postavy nachádzajú. Možno aj práve kvôli tomu som sa do deja počas dvoch dlhých týždňov nedokázala ponoriť a vcítiť sa do cestovateľského sveta. 

Predstavovala som si, že atmosféra knihy mi bude pripomínať slnko, ligotavé more a loď, na ktorej sa Etta nejakým spôsobom ocitne. Na moje sklamanie na tejto lodi dlho vôbec nepobudla a na rad prišiel zvyšok knihy (tu sa ocitne na niekoľkých miestach po celom svete). To už bolo o niečo zaujímavejšie, pretože s Nicholasom sa ocitla aj vo vojnovom Londýne, starom Paríži, New Yorku či v Damasku a práve táto časť ma bavila o niečo viac, pretože okrem cestovania bol čitateľ svedkom naozajstných historických udalostí a rôznych zvykov. 
Vraví sa, že je dosť času na každý cieľ, a tak nesmieš strácať vieru, že príde aj tvoj čas.

Okrem toho, že autorkin prejav v tejto knihe ja vnímam ako slabší, nezaujal ma ani jej premyslený svet. Myšlienka toho, že existujú ľudia, cestovatelia, ktorí putujú naprieč časom je naozaj zaujímavá, ale systém a pravidlá som chápala už za pochodu, potom sa zjavili nejaké výnimky, ale neunúvala som sa po tom pátrať, pretože som si povedala, že aspoň autorka (dúfam), vie, o čom píše. Chcem tým povedať, že ma to ani neškrelo a ani netrápilo, chcela som sa už v príbehu posunúť ďalej. 


Aj napriek tomu, že táto recenzia má negatívny postoj, nechcem tým povedať, že kniha za nič nestojí, to určite nie. Čítala som aj horšie a také, čo sú úplne strašné, väčšinou ani nedočítam, pretože nemám veľa času na čítanie zlých kníh. Ako pozitíva okrem cestovania v čase vnímam aj Nicholasa. Etta, protagonistka, bola fajn, aj keď si ma ničím nezískala ani neupútala. Vydýchla som si, keď som zistila, že nepatrí k americkým naivkám a vyrazila mi dych, keď vedela toľko z celosvetovej histórie a geografie (som zvedavá, či by som takú sedemnásťročnú Američanku stretla aj v reáli). Svetielko nádeje bol pre mňa, už spomínaný, Nicholas. On sa našťastie správal tak, ako ho autorka vykreslila a na nič iné sa nehral. Mala som ho rada pre jeho starostlivosť o Ettu, ťažkú minulosť a aj prítomnosť, keďže bol v mnohých situáciách diskriminovaný pre jeho tmavší odtieň pokožky.  
Mohol ju pobozkať s vedomím, že ona sa musí vrátiť do svojho času a on musí zostať v tom svojom?

V konečnom dôsledku neľutujem čas strávený pri čítaní tejto knihy (to nikdy neľutujem), pretože vo svete literatúry existuje nespočetné množstvo rôznych kníh a bez čítania tých slabších alebo lepších, by sme nespoznali geniálne príbehy. Knihu určite odporúčam nenáročnejším čitateľom, ktorí majú radi fantasy s prímesou lásky a cestovania v čase. Cestovateľ je jednoduchá oddychovka, pri ktorej sa určite dá dobre zrelaxovať, no pre mňa to bolo mierne sklamanie, keďže som mala naozaj veľké očakávania a myslela som si, že kniha sa mi vryje do srdca a zaradí sa k mojím najobľúbenejším príbehom. Na záver by som ešte vyzdvihla naozaj krásne citáty, ktoré sa v knihe nachádzajú a často krát ma prinútili zamyslieť sa nad vážnejšími otázkami.  Od knihy určite nikoho neodradzujem, pretože každý jeden čitateľ pochopí knižku ináč a ak by ste predsa len o tejto knihe rozmýšľali, môžete si pozrieť rozhovor s autorkou (vyššie v článku).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ


6 komentárov:

  1. Pekná recenzia. Verím, že sa ku knihe dostanem :)
    A krááááásna fotka!!!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem veľmi pekne :) som zvedavá, čo na ňu povieš, potom si prečítam recenziu ;)

      Odstrániť
  2. Po tejto knihe pokukujem už dlhšiu dobu práve vďaka všetkým tým kladným recenziám, ktoré si spomínala aj ty. Dôvod, že čítam aj túto tvoju je práve ten, že sa aj napriek tomu stále neviem rozhodnúť. Veľa krát som ju už totižto držala v ruke s tým, že si ju kúpim, no zakaždým ma čosi odradilo. A hoci mám rada fantasy, cestovanie časom a podobné, v najbližšom čase po nej predsa len asi nesiahnem.:) Inak naozaj veľmi pekne spracovaná recenzia.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. veľmi pekne ďakujem za pochvalu, veľmi sa tešíím! Ak si tak dlho na vážkach, skús siahnuť po nejakej inej knižke a po čase uvidíš, či ťa bude lákať :) osobne si však myslím, že to nie je priekopník vo svete literatúry...

      Odstrániť
  3. Super recenzia. Ja som mala v podstate veľmi podobný názor, štýl autorky mi vôbec nesadol. :/ Škoda, lebo tá téma vyzerala tak zaujímavo. Ale medzi moje najlepšie knihy o cestovaní v čase aj naďalej patria Drahokamy.
    Ja som si dokonca neobľúbila ani jednu z hlavných postáv, boli mi úplne ľahostajné. Páčilo sa mi len to ich cestovanie po rôznych miestach, to autorka opísala dobre.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Drahokamy som ešte nečítala, aj keď som o nich počula veľmi veľa... Momentálne mám strašne veľa kníh, ale možno raz sa k nim dostanem :) Mimochodom, som rada, že nie som sama, pretože dávno sa mi nestalo, že by ma autorkin štýl tak nevyhovoval. Škoda no, čakala som viac...

      Odstrániť