pondelok 27. februára 2017

Psia duša

Každý z nich má svoje poslanie... 

Autor:
W. Bruce Cameron                                                       
Počet strán: 260 
Žáner: spoločenský 
Vydavateľstvo: Ikar 
Rok: 2017, druhé vydanie 

Pôvodná anotácia: 
Všetci psi idú do neba... teda okrem tých, ktorí si ešte nesplnili poslanie tu na zemi!
Autor tohto bestsellera W. Bruce Cameron je presvedčený, že pes sa môže narodiť viackrát za sebou, aby dostal šancu zdokonaľovať sa v rozličných zručnostiach a v chápaní ľudského správania.
Aj románový psí hrdina sa vrátil na svet viac ráz. Narodil sa ako túlavé šteniatko, ale tento život sa skončil tragicky skoro. Potom hľadá zmysel života ako neposedný zlatý retriever v náručí osemročného chlapca Ethana. Pri spoločných dobrodružstvách sa naučí, čo všetko má zvládnuť dobrý pes. Lenže aj táto životná púť hrdinského rodinného maznáčika sa raz uzavrie. Keď znovu príde na svet ako šteniatko, musí sa popasovať s náročnejšími úlohami, aby mohol byť ľuďom naďalej užitočný. Pritom stále nosí v sebe túžbu opäť stretnúť chlapca, ktorého nadovšetko miluje.
Psia duša, duchaplný, precítený aj vtipný príbeh, ponúka psí pohľad na medziľudské a ľudsko-psie vzťahy. Pripomína, že láska nikdy neumiera, skutoční priatelia nás neopustia a každé stvorenie má na svete svoju nezameniteľnú misiu. 

Moje hodnotenie: 
Odmalička som bola obklopená psami a zvieratkami, hlavne keď som trávila prázdniny u babky na dedine. Keď som sa dopočula o tejto knihe (vďaka reklame na film), uchvátila ma autorova myšlienka- že každý psík má svoje poslanie a robí to ako najlepšie vie. Priznám sa, že veľakrát sa zamýšľam nad veľmi ťažkými (alebo až absurdnými) filozofickými myšlienkami, ale svoju pozornosť som na psy samotné ešte neupriamila. 

Tento príbeh, ktorý som mala v pláne prečítať za dva večery, som nakoniec čítala cez dva týždne. Strašne ma to deptalo, pretože som sa zasekla na štyridsiatej strane, nemala som chuť ďalej čítať a
dni plynuli ako voda. Autorov štýl je až príliš jednoduchý- krátke vety, priame pomenovania a neustále opakovanie slov. Nemá to vyznieť ako výčitka, pretože rozprávač je pes, ktorý, pravdepodobne, nemá vyštudovanú vysokú školu na to, aby mal rozvitý prejav, ale...pozastavila by som sa pri preklade. Nezvyknem na preklady nadávať alebo niekomu niečo vyčítať, ale tento text bol preložený tak, že mi na ňom vadilo viac vecí. Príklad? Divné slová. Nezvyčajné formulácie. Keď Ethan, chlapec, povedal svojmu psovi šesťdesiaty krát za sebou "pochabý psíček", mala som chuť si niečo otrieskať o hlavu. Na túto perlu som mala zvyšok knihy alergiu. Ešte som si nedokázala zvyknúť ani na nezvyčajné slovo- ležiaval. Nenaznačujem, že kniha je preložená hrozne, ale našlo sa pár slabých miest, ktoré mi rezonovali v ušiach. 

Príbeh je vlastne o psom živote- ktorý veľakrát putuje po tomto svete až dokým si splní svoje poslanie. Pri knihe som naozaj niekedy vybuchla smiechom, pretože bolo naozaj vtipné čítať ako pes vníma náš ľudský svet, naše vynálezy či zvyky a ako uvažuje on sám a nechápavo na nás hľadí, keď naňho kričíme, že vyhrabal mŕtvu mačku a promenáduje sa s ňou po pozemku. Okrem vtipného podtónu sa do knihy vkradla nehynúca láska medzi psím tvorom a človekom, konkrétne teda Ethanom. Máme možnosť vidieť, ako nás, ľudí, pes vníma, aký je smutný, keď si na neho nedokážeme denne nájsť aspoň dvadsať minút a aký je potešený, keď môže byť súčasťou nášho života. Prakticky, je s nami neustále- vidí ako rastieme a starneme, ako ľúbime a plačeme a ako sa každé ráno unavení ponáhľame na autobus do školy. Sama mám doma psa, ktorého nadovšetko milujem a vďaka tejto knihe sa mi ľahšie podarilo pochopiť psie vnímanie a lásku. 
Ľudia sú omnoho zložitejší než psi a majú na svete dôležitejšie poslanie. A dobrí psi ich musia sprevádzať, verne im stáť po boku, nech ich život zavedie kamkoľvek.
Táto knižka opisuje niekoľko psích životov za sebou a o to viac je pre to emotívna. Opäť dokazuje, že všetko sa deje pre niečo, že každé stvorenie a každý človek má v našom živote miesto a v niečom nás má posunúť ďalej. Priznám sa, že okrem šťastných sĺz som si z líc utierala aj tie smutné. Vôbec mi nevadilo, že film som videla skôr ako som sa dostala ku knihe, pretože aj napriek tomu ma to bavilo. Je síce pravda, že za dva týždne som prečítala biednych štyridsať strán, no za jednu nedeľu som zhltla zvyšných 220. Kniha je napísaná pútavo, jednoducho a veľmi vtipným a milým spôsobom. Navyše, aj napriek tomu, že je v nej skrytý dlhokánsky kolobeh života, kapitoly sú krátke a nič nie je rozťahané. 

Komu teda knižku odporúčam? Určite všetkým psíčkarom a milovníkom zvieracích duší, pretože toto dielo nám prináša nový uhol pohľadu na náš svet, v ktorom sme navzájom prepojení- ľudia a zvieratá. Keď som sa nad autorovou teóriou začala hlbšie zamýšľať, premkol ma zvláštny pocit...čo ak to je všetko naozaj tak? Prečítajte a zamyslite sa. Okrem toho sa mi do mysle vkradla myšlienka, že jedného pekného dňa zavítam do útulku a zmením jeden psí život...

Film vs. kniha 
Sála v kine bola natrieskaná a každý plakal- malí, veľkí, mladí, starí... jednoducho všetci. Je to samozrejme iné, keď vidíte, ako duša putuje z tela do tela alebo si to iba vy predstavujete a viete, že sa nič nestalo... no aj napriek tomu by som dodala, že film je dojemnejší. Kniha je aj napriek tomu lepšia. Po prečítaní vo mne vyvolala silnejší a energickejší dojem ako keď som vyšla z kina, naozaj neklamem.  

Spočiatku sa mi zdalo, že film je naozaj veľmi podobný knihe, ale časom som zistila, že má aj veľa odbočiek a odlišuje sa od literárnej predlohy. Ak by som sa mala vyjadriť presnejšie, povedala by som, že práve vďaka týmto dejovým výchylkám má každé spracovanie, istým spôsobom, iný príbeh. Možno aj vďaka tomu ma čítanie videného príbehu bavilo a držalo ma celý deň v posteli. 
Určite odporúčam najprv si prečítať knižku a po čase pozrieť film. Alebo si vyberte iba jedno. Hlavné je, aby sa s týmto príbehom zoznámili a možno raz pochopíte, čo vám váš miláčik chce povedať pohľadom.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára