pondelok 17. apríla 2017

13 dôvodov prečo (kniha vs. seriál)

Prišla kniha. Potom seriál. Dnes sa posolstvo tohto príbehu šíri medzi tínedžermi rýchlosťou svetla. 

Nemávam často čitateľské krízy, lenže bohužiaľ, niekedy sa objavia. A keď ja nemám chuť na čítanie, je to vážne zlé. Pred tromi týždňami som sa pustila do niekoľkých kníh, ale asi dve som po 50 stranách odložila, lebo mi na nich vadilo všetko, a jednu som síce prečítala celú, ale stále to nebolo ono. Potom sa začal veľký BUM na internete okolo knižky Mŕtve dievča neklame (13 reasons why) a ja, blúdiac po kníhkupectve, som neodolala a s nádejou som si ju kúpila. A oplatilo sa. Do knižky som sa konečne vžila a hltala som ju každou stranou. Ak by som nemala na ďalší deň písomku, prečítala by som ju ešte v ten deň. A po fantastickom čitateľskom zážitku som sa rozhodla dať šancu seriálu

Každý kto má pozná vie, že nemám rada seriály (okrem Sherlocka). Nikdy som im nevedela prísť na chuť už len kvôli tomu, že ma nebaví pozerať 5 sérií po 25 častí (niekto to má, samozrejme, rád). Avšak veľmi rada porovnávam filmové spracovanie s knihou a keďže sa blížili prázdniny a s nimi 6 dní voľna, dala som sa na to. Brala som to však ako niečo také, že si skúsim pozrieť prvé dva diely, aby som videla ako sa toho tvorcovia chopili a aby som mala ako-takú predstavu o filmovom spracovaní. Teraz sa pri tej spomienke smejem, pretože, ach bože, bola som ja hlúpa. Poznámka za okraj: je to totálna závislosť. 


Musím sa priznať, že seriálu som prišla na chuť asi až po 3 dieloch. V prvom rade mi veľmi nebol sympatický Dylan Minnette (Clay), ale neskôr som si ho totálne zamilovala. A takisto som sa strácala medzi všetkými postavami, pretože v knihe ich Hannah odhaľuje postupne, lenže v seriáli sa všetci objavovali spolu už od začiatku. Chvíľu som v tom mala chaos, že kto je kto, ale keď som sa konečne rozpamätala (tú knihu som dočítala deň predtým ehm ehm), už som všetko chápala a všímala som si detaily, ktoré boli v knihe. 

Prvá séria má 13 častí (prekvapivo), teda v každej časti vyjde na povrch jeden dôvod, prečo sa Hannah rozhodla ukončiť svoj život. Keď som sa minule zamyslela nad knihou, uvedomila som si, že je naozaj tenká vzhľadom k tomu, že rozpráva 13 vedľajších príbehov. Možno to bude tým, že v knihe šlo len o ten príbeh- čitateľ nevie aký bol Marcus, ako vyzerala Sheri alebo akú sladkosť mala rada Jessica. Kniha je o Hanninej bolesti, to je všetko. Hannu tiež spoznáte len vďaka kazetám a spôsobom akým rozpráva. Keď už sme pri tom prejave, rada by som sa zastavila pri Hanne. Neviem či sa to zdá iba mne, ale mne tá knižná Hannah prišla možno trošku... sebavedomejšia? Chcem tým povedať, že príbehy rozprávala tak provokatívne s cieľom vyvolať ľútosť v mysli poslucháča. Seriálová hlavná hrdinka pôsobila dojmom, že naozaj trpela, naozaj bola sama a naozaj sa cítila beznádejne. Tam som si všimla taký detail (ale to nezaujíma asi nikoho). 


Jedno obrovské plus seriálu som pripísala práve preto, že postavy, každý jeden charakter, bol rozvinutý. Iste, niektorý menej, niektorý viac, ale v konečnom dôsledku som tú danú osobu poznala omnoho lepšie ako z knihy. Zo začiatku som mala antipatiu ku každému. Nemala som obľúbencov. Veď všetci jej ublížili. Lenže po čase, keď sa to pozlátko začalo odlupovať a ja som videla, že aj tí vinníci sú len ľudia, som niekoho začala ľutovať, niekomu nadržiavať a s inými súcitiť. Niektoré činy boli naozaj svinstvá (a vtedy som tú postavu nenávidela ešte viac), ale niektoré boli spôsobené zlým načasovaním alebo nehodou. 

Tým, že Hannah natočila tieto kazety, týchto ľudí spojila. Dala ich do hromady. A to bolo ďalšie plusko pre seriál, keďže to v knihe nebolo. Tie osoby sa častokrát stretávali, bavili sa, ohovárali sa medzi sebou a zrazu... sa to začalo. Začali sa hádať. Začala panika. Pretože tá pravda, ktorej odmietali veriť a ktorú Hannah vyslovila nahlas, začala rozožierať všetky väzby a dôveru. Bola ako plyn, ktorý sa začal drať na povrch. Prenikla cez všetkých a s každou postavou to niečo urobilo. Bolo to bravúrne vymyslené a, vďakabohu, aj realisticky


A herci, mamma mia, to bola paráda. Hlavne preto, že žiadna tvár nebola okukaná. Všetci boli pre mňa noví a hrali to bravúrne. Naozaj klobúk dole pred spracovaním. Clayovi (spomínanému Dylanovi) som spočiatku nevedela prísť na chuť. Jeho tvár pôsobila akoby bol neustále smutný a ešte mi vadilo aj to ako pomaly tie nahrávky počúva (v knihe to zmákol za jeden deň). Lenže čím viacej častí som videla, tým viac som si ho zamilovala a na konci som si uvedomila, že toto je naozaj Clay. Viem, chvíľu mi to trvalo, ale čo už. No a potom som sa zamerala na Hannu (Katherine Langford), ktorú hrala austrálska herečka. Nielenže bola veľmi pekná, ale navyše bola uveriteľná. Vyzerala ako normálna študentka, ktorá navyše trpí. Nemala modelkovskú postavu a ani nepôsobila ako nejaká "dokonalá hrdinka na prvý pohľad". Bola to jednoducho Hannah- reálna a prirodzená

Veľmi som si cenila aj to, že seriál sa naozaj držal svojej knižnej predlohy. Samozrejme že tu boli nejaké zmeny (predovšetkým na konci), ale nijako výrazne to neovplyvnilo dej. Naopak, bavilo ma to pozerať ešte viac, pretože som nevedela čo mám čakať. V knihe (a občas aj v seriáli) bolo veľa vecí z ktorých Hannah (zbytočne) urobila drámu. Ako vážne, niečo mohla nechať tak. Lebo povedzme si na rovinu: nebola sama. Podobné veci sa stávajú denno-denne aj iným a nie každý si kvôli tomu siahol na život. V seriáli, oproti knihe, tieto problémy trochu "nafúkli" alebo skomplikovali, aby to vyzeralo reálnejšie. Ale dakedy sa v seriáli Hannah správala až hlúpo- niekedy mi to pripadalo, akoby ona sama hľadala dôvody na to, aby mohla iných obviniť zo svojej samovraždy. Niektoré veci pôsobili trošku umelo, ale nech je ako je, každá duša reaguje na svoj život iným spôsobom. Posledné tri diely seriálu boli teda naozaj najdrsnejšie alebo "najťažšie spracovateľné". Bola to psychologická hra medzi seriálom a divákom. 

Asi vám je jasné, že seriál hodnotím kladne. A nerada to priznávam, ale musím povedať, že seriál sa mi páčil viac. Bolo to niečo neopísateľné a oveľa obsiahlejšie. Nedokázala som sa od seriálu odtrhnúť, je to závislosť (nepozerajte, keď máte na práci niečo iné). Reálne tu vystupovali všetky postavy z nahrávok, boli tu scény ako sa s tým vyrovnávajú, ako to medzi nimi je atď atď. Tým však nechcem povedať, že kniha je zlá- Mŕtve dievča neklame je skvost. Nesrandujem. A navyše, tento príbeh má veľké posolstvo a som rada, že sa ja vďaka realistickému vyobrazeniu ujal medzi tínedžermi. Je známe, že filmové práva kúpila pred niekoľkými rokmi Selena Gomez a keďže ako producentka to mala pod palcom, je vidno, že si na tom dali všetci veľmi záležať. Prosím, dajte tomu šancu (v poradí: kniha, seriál). Ak venujete čas jednému a aj druhému, vytvoríte si ešte kompletnejší obraz a tento príbeh naozaj prežijete s postavami a precítite vlastným srdcom. 


2 komentáre:

  1. úplne so všetkým súhlasím. tiež sa mi páčil seriál viac, aj keď ani kniha nebola zlá, ale jednoducho sa mi páčilo to, že som videla životy aj tých, ktorí boli na páskach. Že proste nám ukázali, že aj oni boli len ľudia a robili chyby a až na pár vyvolených, nikto jej neublížil naschvál. Ja som ale mala pocit že v seriály bola Hannah taká... no silnejšia, aj keď máš pravdu, že bolo vidieť ako trpela, ale páčilo sa mi, že boa taká odvážna vo vzťahu k ostatným, ako komunikovala a tak. Napríklad v prvej kazete, kde sa snaží, aby ju istý niekto pozval na rande. Fakt sa mi to páčilo. V knihe bola taká... nemala som ju rada, lebo v knihe podľa mňa nemala taký pádny dôvod na samovraždu.
    Ale úplne súhlasím s tým, že niekedy to vyzeralo, akoby len nasilu hľadala dôvody, aby niekoho obvinila zo svojej smrti. Tiež sa mi páčilo to, že vybrali úplne neznámych hercov, a že Katherine vyzerala tak ako vyzerala. Bola pekná, ale nie takým tým americkým štýlom, že som modelka. Och pozrela by som si to ešte raz.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, v seriáli bolo vidno, že sa naozaj snažila komunikovať s ľuďmi a zapadnúť aj keď bola nová. Aj ja mám strašnú chuť prečítať si knižku ešte raz a potom znova celý seriál :D

      Odstrániť