štvrtok, 27. apríla 2017

Siréna

V mori spievajú. Na súši nesmú prehovoriť ani slovo. 

Autor: Kiera Cass                                                                           

Počet strán: 291
Žáner: YA, fantasy 
Vydavateľstvo: CooBoo 
Rok: 2017

Pôvodná anotácia: 
Oceán zachránil Kahlen pred smrťou. Je to už dávno, no odvtedy mu slúži ako siréna. Svojím spevom láka neznámych do hlbín mora, aby tak splatila dlh. Navzdory tomu, že jej jediné slovo môže zabiť, nedokáže odolať pevnine. Pozoruje ľudí, túži sa s nimi zhovárať, smiať sa a žiť slobodne medzi nimi. Kahlen je odhodlaná „odpykať si trest“ v samote… až kým nestretne okúzľujúceho a starostlivého Akinliho. Zosobňuje všetko, po čom kedy túžila. Nesmie s ním však prehovoriť. Všemožne sa snažia komunikovať, úžasne si rozumejú a ich vzťah rýchlo prerastá do priateľstva. Či chcú, alebo nie, spútava ich láska... Oceán však má svoje pravidlá a žiadna siréna by sa nemala zamilovať do človeka. Kahlen musí Akinliho opustiť. Človek nesmie poznať morský svet sirén. Avšak po rokoch poslušnosti sa Kahlen rozhodne nasledovať hlas svojho srdca. 

Moje hodnotenie: 
Kiera. Kiera Cass. Toto meno je medzi slovenskými čitateľmi určite veľmi známe práve vďaka sérii Selekcia. Nedávno u nás vyšla nová, opäť s prekrásnou obálkou, jej ďalšia kniha. Siréna. Od Selekcie sa líši nielen tým, že nemá pokračovanie, ale aj vďaka tomu že má úplne iný a originálny námet. 

Vôbec som nedúfala, že by Siréna mohla Selekciu predbehnúť. Že by na mňa mohla viac zapôsobiť. Ale rozhodla som sa dať jej šancu a sledovať, že čo so mnou urobí. Zo začiatku som brala túto knižku ako jednohubku, pretože Kiera píše naozaj odľahčene a pútavo, lenže na moje sklamanie sa to s tým začiatkom neuveriteľne vlieklo. Neustále som čakala na ten moment, kedy sa pokojné (niekedy až nudne pomalé) tempo deja konečne rozhýbe a ja zažijem nečakanú čitateľskú jazdu. Nemôžem povedať, že by to bolo nudné, ale nič zaujímavé a strhujúce sa tam nedialo. Bolo to opakujúce sa oboznamovanie s "obyčajným životom sirén". Na trávenie času to bolo v pohode, lenže ja som nestála o krátenie si chvíľ. Ja som si chcela tú knihu užiť, dýchať s ňou a nájsť si nových kamarátov medzi písmenkami. Bohužiaľ so spádom deja sa to takto nevlieklo iba počas začiatku, ale až do poslednej strany (uznávam, na konci to bolo lepšie, ale aj tak som čakala niečo viac). 

Kahlen mi ako hlavná hrdinka vôbec nesadla, alebo inými slovami, nezaujala ma. Nedokázala som si k nej nájsť žiaden vzťah alebo aspoň sympatie, pretože mi prišla tak trochu "plytká". Bola milá, poslušná, citlivá, trpiaca, milujúca, obetavá... Mala samé fantastické vlastnosti a možno preto si ma nezískala. Bola až príliš milá a jemná, rovnako ako celý príbeh. Kniha Siréna sa niesla v duchu sladkej naivity. Neuveriteľne mi to pripomenulo knihu od Zoelly, pretože tu tiež z tých rozkošných vetičiek, ktoré nikto nikdy v bežnej reči nepoužil, vytekal cukor z knihy a špinil mi deku.
Akinli
, chlapec do ktorého sa Kahlen zamilovala a pre ktorého bola len nemým dievčaťom, bol na rozdiel od nej veľmi ukecaný. A milý. Radi spolu piekli torty. Bol to zlatý chalan, ale ničím špecifickým nevynikal- nebol charakteristický nejakými črtami, povahou či maličkosťami v správaní. Bol to jednoducho Akinli, chlapec, ktorý stále nejakou "náhodou" naďabil na Kahlen a po fakt krátkom čase obidvaja prišli na to, že sú si súdení a že ich čaká len trápenie. Naozaj ma strašne mrzelo, že ten vzťah v mojich očiach nebol postavený vôbec reálne, pretože na mňa to absolútne nezapôsobilo (a bolo mi všetko jedno).  





Keďže ani hlavné postavy nebolo bohvieako rozvinuté, od tých vedľajších som nič šokujúce nečakala. Kahlenine sestry, Aisling, Miaka, Elizabeth a Padma, boli samozrejme neskonale krásne, uväznené v čase a... milé. Iste, každá mala nejakú tu črtu ktorou sa líšila od ostatných, ale v podstate zapadali do jednej nevýraznej machule. Myslela som, že Kiera sa viac pohrá s ich poslaním a podmorským svetom (nerozvinula ho takmer vôbec). Takmer všetka pozornosť sa upierala práve na lásku medzi smrteľníkom a sirénou. 


Okrem toho mi dojem kazil aj divný preklad. Myslím si, že keby sa prekladateľka trošku viac pohrala s vetičkami a trochu ich upravila, vážnosť textu a prirodzenosť dialógov by bola pri mnohých pasážach prítomná. Taktiež niektoré slová (veľmi ma mrzí, že som si tie hlášky nezapisovala, neviem povedať konkrétny príklad) vyzneli fakt zvláštne a kazili mi tak dojem z čítania.

Nechcem aby táto recenzia pôsobila strašne negatívne a preto vypichnem aj nejaké dobré vlastnosti príbehu. Je naozaj obdivuhodné, že aj napriek tomu, že ma kniha veľmi nebavila, čítala sa mi ľahko a rýchlo (Kierin štýl sa nezaprie). Taktiež sa mi páčil koniec (hurá nebol to čistý happy end!) a hlavne to, že ku koncu som si uvedomila hodnotu času, ako sa všetko mení a na čom naozaj záleží. Kniha mala peknú myšlienku, ktorá na konci vyplávala na povrch. Ak máte radi obyčajné a sladké príbehy na krátenie dlhých večerov, skúste siahnuť po tejto knižke. Dúfam, že sa vám bude páčiť viac ako mne. 

Za recenzný výtlačok ďakujem Albatros Media.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára