nedeľa 28. mája 2017

Tínedžeri, ktorí písali - 1. časť

Síce sa hovorí, že na spisovateľské remeslo musíte mať čo-to odžité, aby ste vedeli písať uveriteľne aj o tažkých témach akými sú láska, život či utrpenie, no boli aj takí, ktorí písali v mladom veku. Dokonca neboli ani dospelí. A verte či nie, ich knihy sa čítali. A prekladali. 


1, Anna Franková 

Nebojte sa, tento článok je zameraný na autorov modernej literatúry, no nedalo mi nespomenúť
Annu. Nebudem tu rozpisovať celý jej príbeh (ten si musíte prečítať a recenziu nájdete TU). Anna si svoj denník začala písať v trinástich a, bohužiaľ, dopísala ho o dva roky na to. Počas toho ako si viedla záznamy a písala ďalšie, sa vracala k tým starým, ktoré prepisovala, triedila a niektoré úplne vyškrtla. Nerobila to len tak: v rozhlase počula, že sa zbierajú rôzne záznamy, výstrižky, fotografie, zápisky či denníky na lepšiu dokumentáciu vtedajšej situácie. Rozhodla sa, že chce do tejto zbierky prispieť. Anna túžila byť spisovateľkou a novinárkou. Svojmu denníku sa venovala každý deň. Škoda len, že sa nedožila dňa, kedy by na vlastné oči uvidela, čo so svetom urobila jej úprimná spoveď. Jej kniha a má niekoľko filmových adaptácií, dom, kde sa vtedy ukrývala je dnes múzeom (reportáž TU) a jej denník bol preložený do vyše 60 jazykov.  
malý funfact: Aj napriek tomu, že Anna bola Nemka a jej rodný jazyk bol nemčina, odmietala písať v tomto jazyku a vyjadrila sa, že neznáša Nemcov a nechce mať s nimi nič spoločné. Naopak, keď sa presťahovali do Holandska, inklinovala k Holanďanom a celý denník napísala v holandčine.





2, Alexandra Adornetto 
Na prvý pohľad vyzerá táto Austrálčanka ako modelka z katalógu. Nikto by nepovedal, že táto 23-
ročná Melbournčanka má na konte napísaných už 6 kníh. Vyrastala v rodine učiteľov a písať začala keď mala trinásť rokov. Už vtedy chcela zasiahnuť vekovú skupinu mladých (žáner YA). Keď príbeh dopísala, poslala ho do vydavateľstva HarperCollins. Za 8 mesiacov dostala spätnú odpoveď s tým, že o jej rukopis bol záujem. Tak vyšla jej prvá kniha The Shadow Thief.  Okrem tejto a iných kníh napísala aj trilógiu, ktorá je u nás kompletne preložená: Záblesk, Záhrobie, Zore. Momentálne pendluje medzi USA a Austráliou, študuje v Mississippi a, samozrejme, píše.








                                                           3, Abigail Gibbsová 
Tak ako mnoho iných stredoškoláčok, aj ona začala písať- na Wattpade. Jej príbeh, Temná hrdinka, bol veľmi obľúbený a bolo zaznamenaných približne 16 miliónov kliknutí. Takúto slávu si mladá Britka užívala približne 3 roky a tesne pred dopísaním posledných kapitol príbehu ho stiahla z internetu, pretože v tom čase už mala podpísanú zmluvu s vydavateľstvom. Práve ono jej tento marketingový ťah navrhlo, aby sa kniha lepšie predávala.  No a keďže som trošku vyššie písala o Wattpade, tak by nebolo odveci spomenúť, že pôvodne bola jej kniha fanfiction na Twilight, pretože Abi bola a stále je veľkou fanúšičkou upírskej ságy. Písaniu vraj obetovala všetko, častokrát písala až niekedy do tretej rána a to aj počas školy. Jej rodičia tým veľmi neboli nadšení a veľa jej dohovárali.
Okrem toho miluje Harryho Pottera (neviem koľkokrát prečítala celú sériu, ale jednotku prečítala osemnásťkrát), svoju rodinu a kávu, bez ktorej si nevie predstaviť svoj život. Momentálne študuje na Oxforde.
V slovenčine vyšli jej obidve knihy- Temná hrdinka a aj Jesenná ruža (obidve ma už istý čas čakajú na poličke).
malý funfact: Je veľkou zástankyňou vegetariánstva a zo všetkého najviac sa bojí krvi (určite by ma ako prvé napadlo napísať krvavú upírsku sériu).





4, Alice Oseman 
Je Angličanka, ktorej prvú knihu vydalo vydavateľstvo HarperCollins keď mala iba 19 rokov. Jej prvá kniha, Solitaire, vyšla u nás pred dvomi rokmi vo vydavateľstve CooBoo. Pred rokom jej vyšla jej druhá kniha, Radio Silence, ktorá zatiaľ preložená nebola. Príbeh jej druhej knihy sa venuje predovšetkým LGBT téme a takisto rešpektovaniu ľudí, ktorí sa líšia či už farbou pokožky alebo vierovyznaním. Dnes má Alice 22 rokov a minulý rok ukončila štúdium na Durhum University. Je spisovateľkou na voľnej nohe a živí sa takisto ako ilustrátorka.









Pôvodne mal byť tento článok dlhý a v celku, lenže z dôvodu časovej tiesne som sa ho rozhodla rozdeliť na dve časti. Naozaj ma mrzí, že ku niektorým spisovateľkám som nenapísala až tak veľa, ale naozaj sa o nich veľa na internete nepíše, najskôr kvôli bezpečnosti. 
Druhú časť napíšem čoskoro a sľubujem, že sa v nej vyskytnú zvučnejšie mená!
 Čítali ste niečo od týchto autoriek? Myslíte si, že mladý autor dokáže zaujať rovnako dobre ako ten starší a skúsenejší? Dajte mi vedieť v komentároch! 




sobota 27. mája 2017

Byť šťastnou sa oplatí

"Nečakajte a buďte šťastné hneď." 

Autor: Kate Hudson, Billie Fitzpatrick                                            

Počet strán: 255 
Žáner: motivačný 
Vydavateľstvo: Motýľ 
Rok: 2016 

Pôvodná anotácia: 
Byť šťastnou sa oplatí je vnímavý a veľmi osobný náhľad na zdravie od ženy, ktorá sa riadi tým, čo hovorí.
Úspešná herečka Kate Hudson, ktorú preslávili herecké úlohy v známych amerických filmoch, odhaľuje vo svojej knihe vlastné tipy pre krásne a zdravé telo, ako aj šťastný a harmonický život.
So svojimi čitateľkami sa s láskou delí o to, ako sa jej podarilo spojiť sa so svojím vnútorným ja a porozumieť potrebám svojho tela, pričom toto poznanie opiera o štyri základné piliere:
  • intuitívny vzťah s vlastným telom
  • zdravé stravovanie
  • prebudenie svojho tela
  • meditáciu a zázrak vnímavosti
Ako Kate Hudson priznáva, väčšinu týchto vecí sa postupne naučila od svojej mamy, Goldie Hawn, taktiež slávnej hollywoodskej herečky, ktorá je známa svojím zdravým životným štýlom a stabilným manželstvom.
Nechajte sa inšpirovať tipmi a poznaním Kate Hudson, a aj vy sa postupne začnete cítiť seba-vedome, vynikajúco a nájdete vlastnú vnútornú harmóniu. Veď byť šťastnou sa rozhodne oplatí. No neznie to lákavo? 

Moje hodnotenie: 
V dnešnej dobe si môže knihu napísať naozaj hocikto. A špeciálne ten, kto je slávny, svet mu stojí pri nohách a kniha má reklamu už len preto, lebo je jeho meno na obálke. Veď knihy píšu aj takí herci ako Cameron Diaz, Drew Barrymore, David Duchovny či známi youtuberi. Keď som sa dozvedela o tejto knihe, zaujala ma nielen pozitívnym názvom, ale aj jej autorkou, pretože Kate Hudson mám naozaj naozaj rada. 

Kate Hudson s výtlačkom svojej knižky
V knihe Byť šťastnou sa oplatí nerozpisuje svoj životný príbeh, úspechy a neúspechy. Táto kniha totiž vôbec nie je o nej, ale o vás. Nikdy by som si nebola pomyslela, že hollywoodska herečka by mohla mať takéto myšlienkové pochody (nič v zlom samozrejme), pretože už po prológu som nadobudla pocit, že táto kniha možno naozaj má nejaké posolstvo a nie je to len nejaká reklama, ktorá má z verných fanúšikov vyžmýkať prachy.  

Kniha je spracovaná naozaj veľmi pekne, pretože na kvalitnom papieri sa mieša Katin text s jej veselými, často až úsmevnými fotografiami. Takže o čom táto celá kniha je? Je predsa o tom, ako vám Kate tak trochu chce otvoriť oči. Z jej slov, ktoré položila na papier, sála šťastie a presvedčenie, že ona ten vnútorný pokoj asi naozaj našla. A teraz je rad na vás. Spočiatku Kate začína svoje rozprávanie úplne od piky: rozpráva o tom, ako sa jej podarilo nájsť vnútorné šťastie, ako si ho udržuje a ak ho môže dosiahnuť každá jedna osoba na tejto planéte, ak bude naozaj chcieť.  
"Prestaňte sa odsudzovať, prestaňte sa porovnávať s druhými. Buďte vďačné za to, čo máte."
Nenachádza sa tu len prázdny text, ale aj mnoho cvičení, nápadov a voľných riadkov, kde si máte zaznamenávať svoje pocity. Už hneď na začiatku vás autorka oboznámi s faktom, že budete potrebovať nejaký zápisník, do ktorého si budete zaznamenávať svoje pocity, nápady, myšlienky. Bude to niečo ako vás osobný denník a tzv. "filter" od dnešného uponáhľaného sveta. Okrem tohto cvičenia v knihe nájdete aj mnohé iné vrátane rôznych testov (test vašej "dóše"- typ človeka podľa ajurvédy, telesného profilu, stresovej záťaže atď.). Ako som už hovorila, Kate začne úplne primárne: od stvorenia ľudskej bytosti, cez vaše telo do duše až ku každodennému fungovaniu. 


Okrem mnohého rozpitváva a radí v oblasti duchovenstva (meditácia, uvažovanie) a stravovania (očisťovanie, jedlá). Ja som si napr. na knihe vážila to, že Kate do nej zakomponovala vlastné rady a tipy, ktoré má odskúšané. A vďaka viacerým testom sa (možno) sami dozviete o sebe viac ako by ste povedali. Knižka vás istým spôsobom zaradí do istej kategórie a ďalej ju budete už vnímať inak a upriamovať pozornosť na ten typ osoby, do ktorého zapadáte.  

V konečnom dôsledku by som rada dodala, že počas čítania tejto knihy som naozaj cítila niečo viac. Mne osobne dala veľa nového a otvorila mi myseľ ešte väčšmi. Kate svojim čitateľkám radí, že majú počúvať svoje telo, nájsť si na seba čas, kvalitne sa stravovať a venovať každý deň nejaký čas svojmu pokoju v duši. Pre tých, ktorí hľadajú inšpiráciu či pozitívne myšlienky ospevujúce život radím, aby dali tejto knihe šancu.  

Za knižku ďakujem vydavateľstvu Motýľ! :) 


streda 24. mája 2017

Sherlock Holmes

Nie som detektív. Som detektívny konzultant. Jediný na svete. 

Autor: Sir Arthur Conan Doyle                                                              

Počet strán: 352 
Žáner: román, detektívny 
Vydavateľstvo: SnowMouse Publishing 
Rok: 2016 

Pôvodná anotácia: 
Novelou Štúdia v krvavočervenom sa začínajú dobrodružstvá najslávnejšej detektívnej dvojice všetkých čias, Sherlocka Holmesa a doktora Watsona.
Doktor Watson si po návrate z aktívnej vojenskej služby hľadá byt. Sherlock Holmes zase hľadá spolubývajúceho. Dohoda uzavretá medzi mužmi sa zdá byť obojstranne výhodná. No ak si doktor Watson myslel, že život na Baker Street 221B bude plynúť pokojne a hladko, mýlil sa. Netreba ho však ľutovať. Veď vďaka jeho zápiskom sa môžeme nechať zatiahnuť do vyšetrovania nevysvetliteľných vrážd a následne, v príbehu Podpis štyroch, do prípadu nezvestného dôstojníka. Čitateľovi sa črtajú príjemné vyhliadky na ďalšie záhady, jeden stratený poklad a jeden poklad nájdený. Nakoniec sa doktor Watson môže pokladať za šťastlivca.
Týmto zväzkom otvárame nové vydanie holmesovskej ságy, ktorá sa pýši zaujímavým dizajnom a brilantnými ilustráciami pre potechu každého milovníka kníh a obdivovateľov Sherlocka Holmesa obzvlášť. 

Moje hodnotenie: 
Ak sledujete môj blog na instagrame, tak vám určite neušlo, že som veľký fanúšik Sherlocka. Všetko sa to začalo asi pred štyrmi rokmi, keď som jedno leto narazila na seriál Sherlock s Benedictom Cumberbatchom a Martinom Freemanom. Môj život po tom už nikdy nebol ako predtým (myslím to seriózne). Koncom roka 2016 sa ku mne dostala správa, že vyšiel prvý diel novej edície Sherlocka v slovenskom jazyku. Neviem či ste ju videli naživo, ale trúfam si povedať, že takto pekne by mala byť premyslená každá kniha: myslím to hlavne po formálnej stránke a úprave knihy. Nielenže má kniha krásny premyslený chrbát, originálne ilustrácie namaľované Julom Nagyom, predelové strany so vzorovým papierom alebo pásik textilnej záložky, ale ešte aj výborný preklad a premyslené detaily. Napr. číslovanie nie je iba číslo strany, ale koľká strana z koľkých (255/352). Viem, že sú to len maličkosti a možno som tak trochu zaujatá, ale to, ako si vydavateľstvo veľmi dalo záležať, mi vyrazilo dych a príjemne ma prekvapilo. A ten preklad... och bože to bolo geniálne čítať. Aj napriek tomu, že kniha bola napísaná v devätnástom storočí a objavilo sa tam pár archaizmov, čítalo sa to poľahky a veľmi rýchlo. Klobúk dole pred pánom Prekladateľom Jánom Kamenistým. 


Aj napriek tomu, že zatiaľ je z edície vydaný iba jeden zväzok, nachádzajú sa v ňom dve novely, teda dva úplne iné príbehy. Prvým dielom s názvom Štúdia v krvavočervenom bol inšpirovaný prvý diel seriálu  Sherlock a druhý, Podpis štyroch, je spracovaný ako druhý diel tretej série (pod názvom Znamenie troch). Aj napriek tomu, že som všetky série seriálu videla niekoľkokrát, rozhodla som sa pustiť do knihy, aj keď som riskovala, že ma to bude nudiť. Bola som však zvedavá, aký je ten knižný Sherlock, ako to sám Doyle napísal a takisto ma aj zaujímala vyobrazená atmosféra detektívky. Na moje prekvapenie však obidva príbehy boli dimenzionálne odlišné od tých prípadov, čo som videla. Samozrejme, boli zachované postavy, detaily, či zvraty, ale okolnosti, miesta, podozrivé postavy atď., boli iné (teda ak v knihe vôbec boli). Nevadilo mi to, pretože som vlastne čítala úplne iný príbeh. A síce som sa viac tešila na Podpis štyroch, v konečnom dôsledku sa mi páčila prvá novela. Nad situáciami, ktoré sa objavili aj v seriálu som sa mierne pousmiala a to, čo bolo nové, ma zaskočilo a pohltilo. Druhý príbeh sa mi zdal o niečo slabší a jednoduchší, z toho som bola mierne sklamaná. 

Štúdia v krvavočervenom bol prípad, v ktorom boli zabití dvaja Američania v Londýne. A zároveň sa
tu zoznámil Doktor Watson so Sherlockom Holmesom, čo bolo tiež celkom vtipné. Nedalo mi to a v mysli som si predstavovala presne tých hercov, ktorí hrali v seriáli. 
Podpis štyroch bol tiež pofŕkaný krvou dvoch mŕtvych mužov, ale do toho tu bol zapletený aj poklad z Indie, nevyrovnané účty z minulosti a Watsonova láska (zamiloval sa a požiadal vyvolenú o ruku= všetko v jednom odseku, ale nekomentujem to, bolo to napísané pred dvomi storočiami). Aj napriek tomu, že to vyzerá lákavo a pestrejšie, mňa to nudilo a bolo to predvídateľnejšie. Teda, našli jeden dôkaz a na základe toho jedného faktu vystopovali vraha. Ďalších päťdesiat strán bolo ako dotyčný bez najmenších zábran vysvetľoval celý príbeh a prečo tak učinil (ako zaujímalo ma to, ale na päťdesiatich stranách??!!). 

(Prosím prosím počas čítania recenzie si pustite túto pesničku- jedná sa o poslednú pieseň v poslednej časti poslednej série. Tým, čo videli tú scénu, sa určite rozbúcha srdce.)


Ja chápem, že prvá kniha bola napísaná v roku 1887 a že vtedy bolo rozprávanie, chronológia príbehu, dynamika deja a aj myšlienkové pochody o dosť iné a menej výrazné, ale po tom, čo som videla seriál (ktorý bol geniálne hlavne vďaka scenáristom a hercom) som od knihy čakala len predsa niečo viac. V knihe mi Sherlock vôbec nepripadal nejako excelentne inteligentný či vnímavý. Síce medzi ostatnými vynikal, nebolo to niečo, čo by mi vyrazilo dych. Navyše, párkrát sa stalo, keď povedal nejaké vyhlásenie, ale autor si nedal tú námahu, aby to vysvetlil. Jednoducho to Sherlock povedal a bola to hneď pravda. Avšak musím uznať, že jeho sarkastické poznámky a anglický humor mi niekoľkokrát vyčarili úsmev na tvári. A keďže, asi som sa ešte o tom nezmienila, je rozprávačom príbehu Doktor Watson, získal si moje sympatie ešte väčšmi, keďže jeho štýl rozprávania bol uvoľnený a citlivý. 
"Možno máte pravdu, Watson," povedal. "Myslím si, že vo všeobecnosti je účinok kokaínu na ľudské telo škodlivý, ale, ako si denne overujem, na moju myseľ pôsobí až nadpozemsky povzbudzujúco a jeho vedľajšie účinky preto pokladám za zanedbateľné."
Ešte by som aj rada spomenula to, že knihu som naozaj hltala a preciťovala každé slovo (naučila som sa to pri Agathe Christie, ktorej naozaj záleží na detailoch) a naozaj mnohokrát som mala určité podozrenia a predstavovala som si aký záludný príbeh by to mohol byť, prešpikovaný zvratmi a tajomstvami, lenže... nič z toho nebolo. Autor akoby tie detaily a niektoré stopy jednoducho prehliadol. Avšak aj napriek všetkému sa mi Sherlock Holmes úprimne páčil. Viem, že na tú dobu to určite muselo byť fenomenálne a niečo nové. Aj napriek tomu sa mi Agathine príbehy páčili o niečo viac, keďže boli nápaditejšie, ťažšie rozlúštiteľné a pútavejšie. Agatha sa však narodila v tom roku, keď Doylova prvá kniha bola stará tri. A nečítala som ešte všetky diely. Tak uvidíme... 

Ak ste fanúšikmi Sherlocka (alebo vás to láka), určite siahnite po knižke alebo si aspoň pozrite seriál (kniha je zasadená do devätnásteho storočia v Londýne, seriál je zo súčasnosti). Tieto postavy sú naozaj také, ktoré sa vám vryjú pod kožu, rozosmejú vás a takisto očaria svojím intelektom. Ja osobne som naozaj zvedavá na ďalšie knižné diely v tejto prekrásnej edícii. 



nedeľa 21. mája 2017

Venuj sa svojmu písaniu

Tento článok bude sčasti motivačný a sčasti inšpiratívny pre tých, ktorí milujú písanie, ale tak trochu neveria svojej tvorbe. 

Viete aký je najväčší problém človeka, ktorý píše, ale nie je spisovateľ? Nedostatok času. Pretože spisovateľ sa živí písaním a teda píše takmer celý deň bez výčitiek, že mohol za ten čas stihnúť urobiť niečo iné. Bohužiaľ tí, čo študujú alebo už pracujú, nemajú dostatok času na vypísanie sa a odreagovanie svojej mysle. Práve s týmto problémom sa spájajú ďalšie problémy ohľadom písania- keď píšete málo, ste prirodzene nespokojní, nie ste tak zžití so svojím príbehom a v neposlednom
rade začnete o celom svojom sne, o svojej tvorbe, pochybovať. Do mysle sa vám vkradnú myšlienky typu: Kriste, to je sprostosť... Ako som mohol/mohla niečo také napísať? WTF, veď to nedáva logiku... A ja že chcem byť spisovateľ? Je to naozaj strašné... 

Myslím si, že pochybovanie o sebe samom a o svojej práci je dôvodom u 90% zlyhaní. Zvlášť keď robíte niečo, čo sa stále dá zmeniť, prepísať, preštylizovať... Preto treba mať na pamäti dve pravdy: 
1. Vždy si to mohol napísať lepšie. Platí to o tebe, o Rowlingovej a aj o Tolkienovi. 
2. Nikdy nikto nenapíše niečo, čo sa bude páčiť všetkým. 

Tieto dve pravidlá si treba vpísať do pamäti, prípadne napísať na papierik a prilepiť si ho na stenu. Ušetríte si tým mnoho trápenia. Ak nie ste spokojný s tým, čo ste napísali, nič si z toho nerobte. Pretože to môžte zmazať. Prepísať. Zmazať. Prepísať. Lenže nie do bezvedomia. Keď som čítala úžasnú knihu Majstrovstvo, došlo mi niekoľko vecí: s genialitou sa nerodíte. Geniálnymi sa stávate. Samozrejme, nemusíte mať métu, že predbehnete Rowlingovú. Možno je vaším cieľom to, aby ste bol vy sám spokojný s tým, čo ste napísali. A to dosiahnete iba jednou kombináciou dvoch činností: musíte mať desaťkrát viac prečítaného ako napísaného a musíte neustále písať. Je jedno, či si zaheslujete súbor a urobíte si z neho váš tajný denník alebo budete písať poviedku za poviedkou ako šialený. Len neprestávajte. Píšte. 










Niekedy, aj keď o nič nejde, si mnoho z nás vsugeruje ostrú kritiku až sa stane nešťastným, že to všetko, čo napísal, je zlé. Nečitateľné. Verte či nie, niektoré dielka patria presne do tej rozpisovacej kategórie: ten príbeh vás napadol preto, aby ste sa rozpísali a aby ste pocítili, aké je písanie zábavné a mučivé. Lenže keď budete veľa čítať a písať, zmení sa nielen vaša slovná zásoba, ale aj spôsob vyjadrovania a ak bol naozaj váš sen publikovať knihu, tak sa vám to raz podarí. Malý funfact: keď som po sebe čítala svoj príbeh, narazila som na jednu fakt strašnú svetu, že som si skoro trieskala hlavu o klávesnicu (pripomínam že tá postava nemá dve oči): Možno by sa jej potešilo aspoň jeho oko. 






A pre tých, ktorí sú trošku sebavedomejší a majú chuť skúsiť niečo nové, mám jednu radu: skúste súťaž. Podmienkou je samozrejme to, že poviedka je napísaná v slovenskom jazyku a nikde predtým nebola publikovaná. Vyhľadala som pre vás 3 poviedkové súťaže (aj keď jedna je po termíne, ale môžete to skúsiť na budúci rok):

1. Medziriadky 
Do tejto súťaže sa môžete zapojiť či už s prózou, poviedkou alebo dramatickým textom (divadelná/rozhlasová hra, scenár) na ľubovoľnú tému. Pre každú kategóriu platia iné pravidlá rozsahu, ale hodnotí sa všetko anonymne. Pre tento rok sa bolo možné zúčastniť v čase od 6.2-31.3.2017. Každý rok sú ocenení autori pozvaní na literárny workshop, na ktorom prebehne vyhlásenie výsledkov. Trvá približne šesť dní a počas tohto pobytu v rekreačnej oblasti Duchonka prebehnú mnohé konzultácie s autormi, literárnymi kritikmi a diskusie s inými milovníkmi literatúry. Viac informácií: https://www.medziriadky.sk/propozicie/

2. POVIEDKA  
Do súťaže môže poslať autor/ka svoju poviedku na ľubovoľnú tému v rozsahu 15 normostrán (1 normostrana je 1800 znakov vrátane medzier). Práce sú hodnotené anonymne a najlepšie práce vyjdú v zborníku prác POVIEDKA 2017. 
Prihláška a informácie: http://www.literarnyklub.sk/images/stories/LK_na_stiahnutie/poviedka2010prihlaska.pdf
Čas máte do leta 2017.  

3. MCF- Martinus Cena fantázie 
Môžete sa zapojiť poviedkou v žánri sci-fi, fantasy alebo horor. Okrem hodnotných cien od sponzorov môžete vyhrať peňažnú cenu: 100€, 150€  a 250€. Takisto ako v súťaži POVIEDKA je potrebné tvorbu vytlačiť a poslať poštou, takže si to nenechávajte na poslednú chvíľu. Viac informácií: http://cena.fantazia.sk/chcem-sutazit
Čas máte do 31.5.2017. 


Píšete? Už ste sa niekedy zapojili do súťaže? Akú najhoršiu/vetu pasáž ste napísali, že keď ste si to prečítali po sebe druhýkrát mali ste chuť prepadnúť sa pod zem? Prosím komentáre! :)

sobota 13. mája 2017

Grafitové dievča

Toto je príbeh o dievčati. Ranenom, stratenom, nechcenom. 

Autor: Miroslava Varáčková                          
Počet strán: 181 
Žáner: YA, román
Vydavateľstvo: Slovart
Rok: 2017

Pôvodná anotácia: 
Táňa kráča v ústrety bezútešnej budúcnosti - doštudovať s odretými ušami, nájsť si najpodradnejšiu prácu v meste a dúfať, že ju už nechytia policajti.
Táňa to v živote nemá ľahké. Doma ju čaká len matka alkoholička, ktorá jej nedokáže dať ani pár drobných na jedlo, nieto ešte na niečo iné, bez čoho si žiadna sedemnásťročná baba nedokáže predstaviť svoj život. Z reality uniká len s kamošom Britvom pri drobných krádežiach. Keď ju osloví fotograf Ben, Táňa nadobudne pocit, že po rokoch trápenia a súženia, jej bude konečne dopriate to dobré v živote. No vzťah založený na neúprimnosti a faloši nemôže vydržať. A nešťastie nikdy neprichádza osamote.
Miroslava Varáčková vytvorila vo svojom najnovšom románe opäť nezabudnuteľnú hrdinku, ktorá sa v krutej slovenskej realite nebojí postaviť predurčenému osudu, chytiť život do vlastných rúk a pokúsiť sa vybudovať si svetlejšiu budúcnosť. Ponorte sa do trpko-sladkého románu, o ktorom budete premýšľať ešte dlho po dočítaní.
Čiastočne komiksový román.


Moje hodnotenie: 
Videli ste už túto knihu naživo? Je prekrásna. Ako prvá vás určite zaujme jej nevšedná obálka, ktorá sa ligoce a svojou jedinečnosťou sa vám vpije do očí. Naozaj, choďte si ju aspoň ohmatať... 
Na Mirkinu novú knižku som bola naozaj zvedavá, pretože ako všetci dobre vieme, Mirka nie je len tak hocikto. Je to naozaj talentovaná spisovateľka, ktorá slovenský knižný trh obohacuje o svoje dielka už niekoľko rokov. Veľmi ma teší, že aj kniha Grafitové dievča bola určená práve tínedžerom. Nielenže vyniká svojim prekrásnym spracovaním, ale navyše v nej nájdete aj komiksy. Presne tieto obrázkové strany robia čítanie ešte záživnejším a pestrejším.  

Síce knižka je útla a má necelých dvesto strán, skrýva v sebe naozaj ťažký a trpko-sladký príbeh sedemnásťročnej tínedžerky Táni. Už od prvej kapitoly je všetkým jasné, že jej život je prepletený samým tŕním. Mamu má alkoholičku, ktorá útechu hľadá v teplom mužskom objatí. Jediný, kto prispieva do rodinného rozpočtu je jej dcéra, Táňa, ktorá si privyrába krádežami a následným predávaním ukradnutým vecí na ulici. Spoločnosť jej robí vždy jej kamarát Britva, Jakub, ktorý, naopak, kradne pre rozptýlenie a adrenalín. Na rozdiel od nej on pochádza zo snobskej rodiny a pozlátené má ešte aj červené krvinky.  V príbehu sa teda vyskytuje zraz medzi dvoma svetmi- chudobou a bohatstvom. 

Tak ako aj iné Mirkine knižky, aj táto sa číta veľmi ľahko a rýchlo. Keď som čítala Grafitové dievča, veľakrát som sa pristihla, ako bezmocne som sa cítila. Tak veľmi som chcela Táni poradiť, porozprávať sa s ňou alebo ju upozorniť na veci, ktoré ona nevidela, pretože bola zaslepená vidinou dobrej budúcnosti. Ale aj vďaka tomu som po dočítaní dospela k záveru- tento príbeh je reálny. Táňa totiž nie je dokonalá silná hrdinka, ale skôr dievča, ktoré spadlo do mláky, ktorú vždy chcelo preskočiť.  V knihe sa vyskytuje naozaj málo postáv, čiže dej je dynamický a záživný.



Jediné čo by som autorke vytkla je asi to, že kniha je príliš krátka. Na necelých dvesto strán sa tam udialo viac ako v nejakom inom štyristo stranovom románe. Nachádza sa tu veľa zvratov a odhalení, ktoré čitateľ ani nemá čas prežiť a uvedomiť si ich, lebo sa stalo už niečo ďalšie... Osobne by sa mi páčilo keby bola knižka dlhšia, rozsiahlejšia a tým pádom aj hĺbavejšia. Podľa mňa by bolo geniálne, keby sa postava Bena viac rozvinula a príbeh by mal tak iný nádych. To isté platí aj o Táni či Britvovi. Tí dvaja mali totiž naozaj (naozaj) zvláštne priateľstvo. Britva mi zo začiatku prišiel dosť divný a necitlivý, no po čase, keď som si naňho zvykla, som ho začala mať rada.  Naozaj by ma zaujímalo ako by sa postavy mohli ešte viac vyvinúť a ukázať aj svoju druhú tvár.

Ak ste od Mirky už niečo čítali alebo máte chuť prečítať si nejakú zaujímavú knižku, neváhajte. Ja osobne som potrebovala presne niečo také- dojemné a rýchle. Naozaj veľká škoda, že kniha nie je dlhšia, pretože tak by všetky zlomy v Táninom živote pôsobili vážnejšie a reálnejšie. Aj napriek tomu neľutujem, že som si knihu prečítala a pevne verím, že osloví mnoho ďalších čitateľov.

Za knižku ďakujem veľmi pekne samotnej autorke :)