nedeľa, 21. mája 2017

Venuj sa svojmu písaniu

Tento článok bude sčasti motivačný a sčasti inšpiratívny pre tých, ktorí milujú písanie, ale tak trochu neveria svojej tvorbe. 

Viete aký je najväčší problém človeka, ktorý píše, ale nie je spisovateľ? Nedostatok času. Pretože spisovateľ sa živí písaním a teda píše takmer celý deň bez výčitiek, že mohol za ten čas stihnúť urobiť niečo iné. Bohužiaľ tí, čo študujú alebo už pracujú, nemajú dostatok času na vypísanie sa a odreagovanie svojej mysle. Práve s týmto problémom sa spájajú ďalšie problémy ohľadom písania- keď píšete málo, ste prirodzene nespokojní, nie ste tak zžití so svojím príbehom a v neposlednom
rade začnete o celom svojom sne, o svojej tvorbe, pochybovať. Do mysle sa vám vkradnú myšlienky typu: Kriste, to je sprostosť... Ako som mohol/mohla niečo také napísať? WTF, veď to nedáva logiku... A ja že chcem byť spisovateľ? Je to naozaj strašné... 

Myslím si, že pochybovanie o sebe samom a o svojej práci je dôvodom u 90% zlyhaní. Zvlášť keď robíte niečo, čo sa stále dá zmeniť, prepísať, preštylizovať... Preto treba mať na pamäti dve pravdy: 
1. Vždy si to mohol napísať lepšie. Platí to o tebe, o Rowlingovej a aj o Tolkienovi. 
2. Nikdy nikto nenapíše niečo, čo sa bude páčiť všetkým. 

Tieto dve pravidlá si treba vpísať do pamäti, prípadne napísať na papierik a prilepiť si ho na stenu. Ušetríte si tým mnoho trápenia. Ak nie ste spokojný s tým, čo ste napísali, nič si z toho nerobte. Pretože to môžte zmazať. Prepísať. Zmazať. Prepísať. Lenže nie do bezvedomia. Keď som čítala úžasnú knihu Majstrovstvo, došlo mi niekoľko vecí: s genialitou sa nerodíte. Geniálnymi sa stávate. Samozrejme, nemusíte mať métu, že predbehnete Rowlingovú. Možno je vaším cieľom to, aby ste bol vy sám spokojný s tým, čo ste napísali. A to dosiahnete iba jednou kombináciou dvoch činností: musíte mať desaťkrát viac prečítaného ako napísaného a musíte neustále písať. Je jedno, či si zaheslujete súbor a urobíte si z neho váš tajný denník alebo budete písať poviedku za poviedkou ako šialený. Len neprestávajte. Píšte. 










Niekedy, aj keď o nič nejde, si mnoho z nás vsugeruje ostrú kritiku až sa stane nešťastným, že to všetko, čo napísal, je zlé. Nečitateľné. Verte či nie, niektoré dielka patria presne do tej rozpisovacej kategórie: ten príbeh vás napadol preto, aby ste sa rozpísali a aby ste pocítili, aké je písanie zábavné a mučivé. Lenže keď budete veľa čítať a písať, zmení sa nielen vaša slovná zásoba, ale aj spôsob vyjadrovania a ak bol naozaj váš sen publikovať knihu, tak sa vám to raz podarí. Malý funfact: keď som po sebe čítala svoj príbeh, narazila som na jednu fakt strašnú svetu, že som si skoro trieskala hlavu o klávesnicu (pripomínam že tá postava nemá dve oči): Možno by sa jej potešilo aspoň jeho oko. 






A pre tých, ktorí sú trošku sebavedomejší a majú chuť skúsiť niečo nové, mám jednu radu: skúste súťaž. Podmienkou je samozrejme to, že poviedka je napísaná v slovenskom jazyku a nikde predtým nebola publikovaná. Vyhľadala som pre vás 3 poviedkové súťaže (aj keď jedna je po termíne, ale môžete to skúsiť na budúci rok):

1. Medziriadky 
Do tejto súťaže sa môžete zapojiť či už s prózou, poviedkou alebo dramatickým textom (divadelná/rozhlasová hra, scenár) na ľubovoľnú tému. Pre každú kategóriu platia iné pravidlá rozsahu, ale hodnotí sa všetko anonymne. Pre tento rok sa bolo možné zúčastniť v čase od 6.2-31.3.2017. Každý rok sú ocenení autori pozvaní na literárny workshop, na ktorom prebehne vyhlásenie výsledkov. Trvá približne šesť dní a počas tohto pobytu v rekreačnej oblasti Duchonka prebehnú mnohé konzultácie s autormi, literárnymi kritikmi a diskusie s inými milovníkmi literatúry. Viac informácií: https://www.medziriadky.sk/propozicie/

2. POVIEDKA  
Do súťaže môže poslať autor/ka svoju poviedku na ľubovoľnú tému v rozsahu 15 normostrán (1 normostrana je 1800 znakov vrátane medzier). Práce sú hodnotené anonymne a najlepšie práce vyjdú v zborníku prác POVIEDKA 2017. 
Prihláška a informácie: http://www.literarnyklub.sk/images/stories/LK_na_stiahnutie/poviedka2010prihlaska.pdf
Čas máte do leta 2017.  

3. MCF- Martinus Cena fantázie 
Môžete sa zapojiť poviedkou v žánri sci-fi, fantasy alebo horor. Okrem hodnotných cien od sponzorov môžete vyhrať peňažnú cenu: 100€, 150€  a 250€. Takisto ako v súťaži POVIEDKA je potrebné tvorbu vytlačiť a poslať poštou, takže si to nenechávajte na poslednú chvíľu. Viac informácií: http://cena.fantazia.sk/chcem-sutazit
Čas máte do 31.5.2017. 


Píšete? Už ste sa niekedy zapojili do súťaže? Akú najhoršiu/vetu pasáž ste napísali, že keď ste si to prečítali po sebe druhýkrát mali ste chuť prepadnúť sa pod zem? Prosím komentáre! :)

5 komentárov:

  1. Ja by som skôr povedala, že "nemám čas" je len výhovorka. Kto chce naozaj písať, si čas nájde vždy. Aj spisovatelia majú okrem písania milión iných vecí na práci, no napriek tomu si k tomu sadnú a ťukajú. Rozdiel je v tom, že na nich je kladený vyšší nátlak, lebo čitatelia očakávajú výsledky... a čo najrýchlejšie. Ak nejaký autor nič nevydal a môže písať, kedy chce a koľko chce, povedala by som, že by si mal užiť tento krásny čas.
    Lebo čo ak si spisovateľ a očakávajú od teba, že napíšeš dve knihy ročne, ale tebe to jednoducho nejde, pretože sa na to necítiš? Bohužiaľ, veľa spisovateľov musí písať, aj keď sa na to necítia. Väčšina z nich si nemôže dovoliť ten luxus povedať si: "Nekopla ma múza, tak mám pauzu". Ale autorov, ktorí nie sú ovplyvnení čitateľskou verejnosťou a ešte nič nevydali, môžu mať pokojne polroka prestávku, no určite to nebude kvôli tomu, že nemali čas. Tam by som hľadala problém niekde inde.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Všetko je to otázkou priorít. Ak je pre niekoho písanie dôležité, natlačí si ho do rozvrhu tak či tak.

      Odstrániť
    2. Akože áno, súhlasím s tebou, je to otázka priorít, lenže sú také situácie, keď (napríklad ja) som totálne vyšťavená, musím stihnúť milión vecí a keďže väčšina z nich sú povinnosti, musím ich uprednostniť pred písaním. Na prázdniny čakám ako na spasenie.

      Odstrániť
    3. Tak to áno, akože aj ja som bývala zo školy vyšťavená, a preto som veľmi dlho poriadne nepísala, ale tak to bolo už skôr o tom, že sa mi nechcelo nad príbehom uvažovať, nešlo ani vyslovene o to, že by som nemala čas.
      A na prázdniny čaká asi každý autor, ktorý chodí do školy :D :D

      Odstrániť
    4. Ja som zo školy niekedy tak hrozne unavená, že nevládzem vôbec nič, nieto ešte uvažovať nad príbehom a písaním (potom som nespokojná ako hrozne som to napísala). Už si dopísala nejaký príbeh/knihu? :)

      Odstrániť